Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. apríl 2024Meniny má Dana a Danica
< sekcia Ekonomika

Poplatok za rozvoj negatívne vplýva na trh, tvrdia podnikatelia

Ilustračná snímka Foto: TASR/Branislav Račko

V praxi sa podľa zväzu ukazuje, že samosprávy budú naďalej požadovať, aby investori z vlastných peňazí zaplatili poplatok za rozvoj a súčasne aj takzvané vyvolané investície.

Bratislava 19. januára (TASR) – Miestny poplatok za rozvoj, ktorý začali vyberať niektoré samosprávy, považuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) za nesystémový krok vytvorený bez odbornej diskusie. Popri prepade inžinierskeho stavebníctva zahŕňajúceho výstavbu ciest či železničnej infraštruktúry sa podľa neho ďalej prehlbuje neistota v celom sektore.

V praxi sa podľa zväzu ukazuje, že samosprávy budú naďalej požadovať, aby investori z vlastných peňazí zaplatili poplatok za rozvoj a súčasne aj takzvané vyvolané investície. Ide napríklad o výstavbu infraštruktúry a ďalšie dodatočné náklady, ktoré súvisia so stavbou. Očakáva preto, že dvojité zaťaženie predraží nové stavby, čo sa môže premietnuť do cien pre konečných spotrebiteľov.

„Rast cien výstavby negatívne vplýva na dostupnosť bývania, mobilitu pracovnej sily, ale aj atraktivitu krajiny pre investorov a jej konkurencieschopnosť. V zákone dnes taktiež chýba povinnosť investovať prevažnú časť poplatku do oblasti, kde sa postavila nová budova. Cieľom by bola práve úhrada vyvolaných investícií, ktoré výstavba spôsobuje,“ upozornil mediálny zástupca ZSPS Peter Steigauf.

Zväz stavebných podnikateľov zároveň navrhuje zreálniť výšku sadzby poplatku. Ak by sa zavádzal napríklad podľa vzoru kanadského mesta Vancouver, maximálna výška by bola 18 eur, nie dnešných 35 eur.

„Miestny poplatok za rozvoj zhoršuje perspektívu slovenského stavebníctva, ktorého produkcia medziročne klesá deviaty mesiac po sebe,“ zdôraznil Steigauf.

Oproti roku 2015 sa v novembri 2016 celková stavebná produkcia znížila podľa Štatistického úradu SR o 11,1 %. Pri inžinierskych stavbách, ktoré zahŕňajú práve výstavbu nových cestných úsekov, nastal medziročný pokles na úrovni 9,1 % a októbrový prepad bol ešte výraznejší – až 38,8 %.