Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Nová portugalská vláda sa rozhodla ukončiť politiku tvrdých škrtov

Portugalský parlament Foto: TASR/AP

Európske inštitúcie však naopak tlačia na Lisabon, aby urobil viac pre stlačenie schodku v rozpočte, keďže pomerne slabý výkon ekonomiky nestačí na jeho zníženie na povolenú úroveň.

Lisabon 26. marca (TASR) - Nová portugalská stredoľavá vláda sa rozhodla ukončiť politiku tvrdých úspor predchádzajúceho kabinetu. Chce naštartovať hospodársky rast podporou domácej spotreby. Informovala o tom agentúra Reuters.

Európske inštitúcie však naopak tlačia na Lisabon, aby urobil viac pre stlačenie schodku v rozpočte, keďže pomerne slabý výkon ekonomiky nestačí na jeho zníženie na povolenú úroveň. Ani snahy o zvýšenie kúpnej sily obyvateľov podľa expertov nepomôžu Portugalsku pri plnení rozpočtových cieľov, skôr sa pre ne dostane do sporu s Bruselom.

Portugalský parlament minulý týždeň schválil návrh rozpočtu na tento rok, z ktorého jasne vidieť snahu kabinetu o zmiernenie reforiem a výdavkových škrtov. Tie boli podmienkou záchranného úveru, o ktorý Portugalsko požiadalo v roku 2010.

Nová vláda socialistov pri zostavovaní rozpočtu vychádzala z predpokladu, že ekonomika krajiny tento rok vzrastie o 1,8 %. Mnohí analytici však majú pochybnosti, či sa Portugalsku podarí dosiahnuť také tempo hospodárskeho rastu po vlaňajšej expanzii o 1,5 %.

Aliancia menšinovej vlády socialistov a ich ľavicových spojencov v parlamente - komunistov a poslancov Ľavého bloku - je pritom veľmi krehká. Kabinet však začal s plnením svojich sľubov o postupnom zvyšovaní platov vo verejnej správe a dôchodkov na úroveň pred krízou v roku 2010. Zvýšil už napríklad minimálnu mzdu, zrušil tzv. krízovú daň a znova zaviedol štyri dni pracovného pokoja.

Aj ďalšie tzv. okrajové štáty eurozóny začali postupne zmierňovať úsporné opatrenia. Španielska vláda ešte pred decembrovými parlamentnými voľbami obnovila vyplatenie 13. mzdy štátnym zamestnancom, ktorú zrušila v roku 2012.

Taliansky premiér Matteo Renzi, ktorý síce nemusel požiadať o záchranný úver, ale jeho vláda bojuje s najvyšším štátnym dlhom v rámci eurozóny, tiež vyvíja na Brusel tlak, aby mu povolil zmierniť úsporné opatrenia a podporiť tak ekonomiku.

Írsko, ktoré ako prvé vystúpilo zo záchranného programu, sa aj vďaka vlaňajšiemu robustnému rastu ekonomiky o 7,8 % rozhodlo znížiť dane z príjmu, zrušiť nepopulárne škrty a zvýšiť mzdy vo verejnom sektore.

Ale zatiaľ čo rozpočtový schodok Írska minulý rok dosiahol 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), a je tak hlboko pod povoleným limitom 3 % HDP, Portugalsko aj Španielsko minulý rok ešte túto hranicu prekročili.

Je preto otázne, či postupné rušenie úsporných opatrení a uvoľnenie zmrazených platov pomôže Portugalsku zvýšiť výkon ekonomiky tak, ako vláda dúfa. Miera nezamestnanosti v krajine napríklad v 4. kvartáli vzrástla na 12,2 % z 11,9 % v predchádzajúcom štvrťroku. Investície aj dôvera podnikateľov klesli a rast ekonomiky sa v závere minulého roka zastavil.

Európska komisia už vyzvala Lisabon, aby do rozpočtu na tento rok zahrnul dodatočné fiškálne opatrenia v hodnote takmer 1 miliardy eur. Napríklad vo forme vyššej dane z benzínu, čo mu pomôže eliminovať väčšie náklady na mzdy a splniť rozpočtové ciele. A Brusel môže v máji požadovať aj ďalšie škrty vo výdavkoch, ak sa ukáže, že Lisabon porušuje fiškálne pravidlá EÚ.