< sekcia Ekonomika

VŠETKO O ROZPOČTE: Poslanci schválili zákon roka, deficit má klesnúť

Na snímke dolný rad zľava predseda NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD), podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková (Smer-SD) a podpredseda NR SR Miroslav Číž (Smer-SD), archívne foto Foto: TASR – Štefan Puškáš

Schválením rozpočtu sa zavádzajú aj tzv. vratky za plyn.

Bratislava 20. novembra (TASR) - Deficit verejných financií má v budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch má postupne klesať, v roku 2017 má dosiahnuť úroveň 0,42 % a v roku 2018 sa očakáva vyrovnané hospodárenie štátu.

Vyplýva to z návrhu rozpočtu na roky 2016 až 2018, ktorý dnes 80 hlasmi schválil parlament. Zo 135 prítomných zákonodarcov bolo proti 42 poslancov, 13 sa hlasovania zdržali.

V absolútnej sume má schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť na budúci rok 1,557 miliardy eur. Rozpočet taktiež predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 % HDP.



Poslanci k rozpočtu schválili aj dva pozmeňujúce návrhy Daniela Duchoňa (Smer-SD). Prvým sa upravujú daňové príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu lepšieho výberu DPH o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur počas budúceho roka. "V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa z dôvodu zvýšenia daňových príjmov zvyšujú výdavky o 250 miliónov eur. Vytvára sa rezerva na zlepšenie výberu daní o 150 miliónov eur a zvyšuje sa rezerva na významné investície o 100 miliónov eur na 175,7 milióna eur," priblížil Duchoň.

Prijatím druhého pozmeňujúceho návrhu sa vláda zaviazala, že nájde 55 miliónov eur na zvýšenie platov zdravotníkov a sestier.

Schválením rozpočtu sa zavádzajú aj tzv. vratky za plyn. Toto opatrenie je súčasťou druhého sociálneho balíka vlády Roberta Fica (Smer-SD). Ministerstvo hospodárstva (MH) SR poskytne štátny príspevok z prostriedkov rozpočtu tomu odberateľovi plynu v domácnosti, ktorý bude spĺňať podmienky ustanovené zákonom.

"Podmienkami poskytnutia štátneho príspevku je, aby dodávka plynu odberateľovi podliehala cenovej regulácii a aby odberateľ mal k 1. novembru 2015 uzavretú platnú zmluvu o združenej dodávke plynu," uvádza sa v spoločnej správe k návrhu rozpočtu. Spôsob poskytnutia a výška štátneho príspevku bude ustanovená  všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva hospodárstva. Premiér ešte v júli tohto roka avizoval, že tým, ktorí využívajú plyn na varenie, vráti štát 10 eur, ostatným domácnostiam od 14 eur do 165 eur.

Pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy. Zohľadnená je v ňom aj valorizácia platov vo verejnej a štátnej službe vo výške 4 %. Obsahuje tiež dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.

Kažimír: Budúcoročný rozpočet predstavuje plán zodpovedného hospodárenia

"Misia je splnená," skonštatoval po hlasovaní v parlamente minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) s tým, že budúcoročný rozpočet je zavŕšením úsilia súčasnej vlády dosiahnuť zodpovedné hospodárenie. "Rozpočet na roky 2016 až 2018 je plánom zodpovedného hospodárenia, ktorý zaručuje zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a je plne v súlade s európskymi pravidlami," uviedol Kažimír.

Zároveň skonštatoval, že stále existuje spor, že v niektorých oblastiach je nedostatok prostriedkov. Napríklad v školstve i v zdravotníctve. Opoziční poslanci počas diskusie v parlamente o rozpočte vyčítali vláde aj vysoké daňové zaťaženie. "Medziročne verejné zdroje na krytie potrieb zdravotníctva rastú, a to nielen z titulu poistencov štátu, ale kľúčovo vďaka lepšiemu vývoju na trhu práce. Väčší počet zamestnancov znamená väčšie príjmy do zdravotných poisťovní," priblížil Kažimír.

Na snímke minister financií SR Peter Kažimír (SMER - SD).
Foto: TASR/Štefan Puškáš
Doplnil, že vláda sa systematicky snaží, aby mzdy rástli. Dôkazom toho má byť aj budúcoročné zvýšenie minimálnej mzdy. "Vývoj v posledných rokoch hovorí o tom, že nominálny rast platov jednoznačne potvrdzuje, že ak hovoríme o tom, ako sa na to dívajú podnikatelia, tak potvrdzujú to, že vidia svoju budúcnosť pozitívne, pretože sú ochotní zamestnávať ľudí," tvrdí Kažimír s tým, že veľmi vážnym rozhodnutím je urobiť nejaký konkurz na nových zamestnancov.

"Práve z vývoja na trhu práce vidíme, že reálny optimizmus je oveľa väčší ako ten mediálny, alebo opozičný," doplnil minister financií, ktorý sa zúčastnil aj na rokovaní o raste miezd vo verejnom sektore a výsledkom je rast platov o 4 % v budúcom roku. "Medziročný nárast miezd pedagogických zamestnancov školstva bol v posledných rokoch dvakrát vyšší ako v celom národnom hospodárstve. To neznamená, že sme skončili, že v školstve je všetko v poriadku. Ale z hľadiska možností, ktoré rozpočet vytvára, to je maximum, čo sme boli schopní ponúknuť," dodal Kažimír.

Ministerstvo dopravy dostane na budúci rok o 50,4 milióna eur menej

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) bude v budúcom roku hospodáriť s celkovou sumou 2,04 miliardy eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2015 to znamená zníženie financií o 50,4 milióna eur, čiže o 2,41 %. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválila Národná rada (NR) SR.

"Zníženie výdavkov kapitoly súvisí so znížením prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a zo zdrojov štátneho rozpočtu," odôvodnil rezort financií.

Na snímke minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek
Foto: TASR - Martin Baumann
Na cestnú a železničnú infraštruktúru smerujú v budúcom roku financie vo výške 1,78 miliardy eur, čo v porovnaní s rokom 2015 znamená zvýšenie o 69,4 milióna eur alebo 4,07 %. Letecká doprava dostane milión eur, čo je na úrovni schváleného rozpočtu na tento rok. Vodná doprava si prilepší o 2,53 %, keď získa celkovo 8,66 milióna eur.

Viac financií než v tomto roku dostane aj podpora rozvoja bývania prostredníctvom poskytovania dotácií. Rozpočet počíta pre rok 2016 so sumou na tento účel vo výške 121 miliónov eur, čo je zvýšenie o 1,34 %. Financie na cestovný ruch majú ostať rovnaké ako v tomto roku, rozpočet počíta so sumou 11,2 milióna eur.

Rozpočtové opatrenia vlády na rok 2016 ďalej prispejú k zníženiu dlhu

Hrubý dlh verejnej správy by mal tento rok klesnúť na úroveň 52,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2018 by sa mal dostať pod úroveň sankčných hraníc stanovených tzv. dlhovou brzdou. Vyplýva to z materiálu Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie z dielne ministerstva financií, ktorý dnes parlament vzal na vedomie.

V dokumente sa uvádza, že prijaté opatrenia zastavili nárast hrubého dlhu verejnej správy a posunuli ho na klesajúcu trajektóriu. Podľa októbrovej notifikácie európskeho štatistického úradu Eurostat kulminoval hrubý dlh v roku 2013 na úrovni 54,6 % HDP a v roku 2014 medziročne klesol o 1,1 % HDP na 53,5 % HDP. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úroveň 52,5 % HDP.

„K poklesu dlhu v roku 2015 prispieva aj využitie výnosu z predaja štátneho podielu v Slovak Telekom a transfer úspor vystupujúcich sporiteľov z druhého piliera po jeho otvorení,“ priblížil minister financií Peter Kažimír. Vzhľadom na výnos z predaja podielu štátu v Telekome vo výške 800 miliónov eur a transfer úspor vystupujúcich z druhého piliera vo výške 578 miliónov eur sa podľa neho tento rok výrazne znižuje potreba emisií štátnych dlhopisov na financovanie splatných záväzkov. Zároveň sa vytvára priestor na mierne zvýšenie hotovostnej rezervy.

„Rozpočet verejnej správy na rok 2016 a rozpočtové ciele na roky 2017 a 2018 schválené vládou SR prispievajú k ďalšiemu znižovaniu hrubého dlhu. Prognózovaná úroveň dlhu 48,6 % HDP v roku 2018 je pod úrovňou sankčných hraníc podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatoval minister.

Po prvýkrát od vypuknutia svetovej finančnej krízy klesne v roku 2015 aj čistý dlh. Po očistení o likvidné zdroje, ktorými verejná správa disponuje, dosiahne dlh na konci tohto roka výšku 48,7 % HDP, čo je približne 3,5 percentuálneho bodu pod úrovňou hrubého dlhu. V nasledujúcich rokoch by mal čistý dlh podľa Kažimíra približne kopírovať vývoj hrubého dlhu a postupne klesať až pod hranicu 45 % HDP v roku 2018.

Sociálna poisťovňa v budúcom roku dostane z rozpočtu 635 miliónov eur

Sociálna poisťovňa (SP) v budúcom roku dostane zo štátneho rozpočtu 635 milióna eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu SP na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament.

V roku 2017 bude transfer zo štátneho rozpočtu do SP predstavovať sumu 635,6 milióna eur a v roku 2018 to bude 541,4 milióna eur.

Foto: Tablet.tv
Ako ďalej vyplýva z rozpočtu, celkové príjmy SP majú predstavovať 7,85 miliardy eur. Poisťovňa má dosiahnuť príjmy z bežného poistného od ekonomicky aktívnych osôb vo výške 6,08 miliardy eur a príjmy z poistného od štátu sú rozpočtované vo výške 204 miliónov eur.

Celkové výdavky poisťovne podľa rozpočtu dosiahnu 7,3 miliardy eur. Najviac zdrojov pôjde na dôchodkové dávky, na ktoré plánuje vynaložiť takmer 6,5 miliardy eur, na nemocenské dávky sú rozpočtované výdavky v sume 440,9 milióna eur a výdavky na dávky v nezamestnanosti predstavujú 147,1 milióna eur.

Na životné prostredie pôjde na budúci rok výrazne menej peňazí

Na životné prostredie pôjde na budúci rok výrazne menej financií. Dôvodom je menej peňazí z eurofondov, príde tak cez spolufinancovanie aj menej peňazí od štátu. Kapitola bude mať v roku 2016 k dispozícii celkové výdavky vo výške 137 miliónov eur, teda o vyše pol miliardy menej ako tento rok.

Ako ďalej vyplýva z návrhu štátneho rozpočtu schváleného v parlamente, rozpočtové prostriedky predstavujú 44,8 milióna eur. Výdavky Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sú v sume 92,4 milióna eur.

"Celkové výdavky kapitoly v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2015 klesajú o 540 miliónov eur, t. j. o 79,8 percenta," uvádza sa v materiáli. Prostriedky štátneho rozpočtu na rok 2016 klesajú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2015 o 770.000 eur, teda o 1,69 percenta.

Celkové výdavky agrorezortu v roku 2016 klesnú o desatinu

Celkové výdavky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR budúcom roku v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok klesnú o 125 miliónov eur, teda o 10,5 %. Dôvodom je najmä pokles zdrojov EÚ a spolufinancovania v končiacom programovom období. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválila Národná rada (NR) SR.

Kapitola agrorezortu bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové zdroje vo výške 1,06 miliardy eur, v tom rozpočtové prostriedky kapitoly predstavujú sumu 81,5 milióna eur a výdavky EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sumu 983 miliónov eur.

Rozpočtové prostriedky kapitoly v porovnaní s tohtoročným rozpočtom klesajú o 4 milióny eur alebo 4,67 %. Zmenu ovplyvnilo rozpočtovanie jednorazových výdavkov v roku 2015 v sume 5 miliónov eur, a to na projekty pozemkových úprav v rámci Programu rozvoja vidieka, na projekty zavlažovania, na rekonštrukciu budov v rámci reformy ESO či na valorizáciu miezd.

Osobné výdavky kapitoly sa rozpočtujú budúci rok na úrovni 27,9 milióna eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom 2015 predstavuje nárast o 901.000 eur alebo 3,33 %. Uvedenú zmenu ovplyvnila valorizácia miezd. Výdavky na tovary a služby predstavujú sumu 34,2 milióna eur, v porovnaní so schváleným rozpočtom tohto roku sa takmer nemenia.

Ministerstvo práce v roku 2016 minie o 98 miliónov eur menej

So sumou 2,15 miliardy eur bude v budúcom roku hospodáriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválila Národná rada (NR) SR. Rezortu práce tak oproti schválenému rozpočtu na tento rok klesnú výdavky o 98 miliónov eur, teda o 4,36 %.

Zdroje z Európskej únie sa pritom medziročne znížia o 117 miliónov eur, a to z dôvodu ukončenia druhého a nástupu tretieho programového obdobia. Rozpočtové zdroje kapitoly v porovnaní so schváleným tohtoročným rozpočtom porastú o 18,8 milióna eur.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Archívne foto.
Foto: TASR/Martin Baumann
Pre oblasť sociálnej inklúzie sa zo štátneho rozpočtu na rok 2016 stanovilo celkovo 1,8 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 0,66 %. Najviac peňazí bude smerovať na podporu rodiny, a to takmer 724 miliónov eur. Na program pomoci v hmotnej núdzi sa vyčlenilo približne 272 miliónov eur.

Politika zamestnanosti, ktorá zahŕňa najmä financovanie opatrení aktívnej politiky trhu práce a investičných stimulov poskytovaných formou príspevku na tvorbu nových pracovných miest, dostane z rozpočtu 196 miliónov eur. V medziročnom porovnaní to znamená pokles o 16,3 %.

Zvyšných 151 miliónov eur pôjde v budúcom roku do inštitucionálnej podpory. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 si tak táto oblasť prilepší o 8,08 %. Nárast výdavkov je spôsobený opatreniami v oblasti hmotnej zainteresovanosti zamestnancov úradov práce a detských domovov.

Pokles prostriedkov EÚ zníži budúcoročný rozpočet Úradu vlády SR

Z dôvodu poklesu prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania sa o 35,1 milióna eur zníži budúcoročný rozpočet Úradu vlády SR. K dispozícii bude mať 37,6 miliónov eur. Z toho takmer 12 miliónov eur tvoria európske zdroje. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament.

Rozpočtové výdavky sú plánované vo výške 23 miliónov eur, čo je v porovnaní so schváleným tohtoročným rozpočtom o 194.000 eur viac.

Kapitálové výdavky sú na úrovni 1,06 miliónov eur. Využijú sa napríklad na rekonštrukcie a modernizácie objektov, obstaranie strojov, prístrojov a zariadení, osobných automobilov a výpočtovej techniky.

Kancelária NR SR si v roku 2016 polepší

Výdavky na úrovni 32,4 milióna eur bude mať v roku 2016 k dispozícii Kancelária NR SR. Vyplýva to zo zákona o štátnom rozpočte, ktorý dnes schválili poslanci NR SR s tým, že parlament si takto polepší oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 o 5,87 milióna eur, teda 22 percent.

Ilustračné foto
Foto: TASR – Štefan Puškáš
Objem osobných výdavkov sa pre Kanceláriu NR SR rozpočtuje na úrovni 15,5 milióna eur, čo je v porovnaní so súčasným rokom nárast o 471.000 eur. Navýšenie súvisí s valorizáciou platov zamestnancov z roku 2015 a s nárastom odvodov v súvislosti s konaním volieb do NR SR.

Výdavky na tovary a služby sa na rok 2016 rozpočtujú v sume 9,07 milióna eur, čo znamená nárast o milión eur. Výdavky rastú v dôsledku zabezpečenia prostriedkov súvisiacich s voľbami do NR SR, ako aj s dovybavením a začatím prevádzky rekonštruovaného hradného paláca.

Medziročne rastú i kapitálové výdavky, a to na úroveň 6,83 milióna eur. To je nárast až o 105 percent. Tieto peniaze sa použijú na rekonštrukciu Bratislavského hradu, na nákup výpočtovej techniky, rekonštrukciu a modernizáciu softvéru a nákup prevádzkových strojov.

Rezortu hospodárstva klesnú budúci rok výdavky o 19 %

Výdavky Ministerstva hospodárstva SR v roku 2016 medziročne klesnú o 19 % alebo 56,8 milióna eur. Dôvodom je pokles eurofondov a spolufinancovania.

Celkovo tak bude mať rezort v budúcom roku k dispozícii 241 miliónov eur. Počíta s tým rozpočet na rok 2016, ktorý dnes schválila Národná rada (NR) SR.

Výdavky na reštrukturalizáciu priemyselných odvetví v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2015 vzrastú o 64,6 % na 121 miliónov eur.

Na podporu podnikania sa vyčlenilo 5,87 milióna eur, teda o 52,4 % menej ako tento rok. Financie budú smerovať na podporu startupov, administráciu podporných schém a programov, podporu inovačných projektov a akčný plán znižovania administratívneho bremena.

Nárast o 42,8 % si pripíše oblasť podpory investičných projektov, na ktorú pôjde budúci rok 4,41 milióna eur. Súčasťou tejto kapitoly sú aj výdavky na administráciu Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO).

Výdavky na podporu inovácií v sume 8,15 milióna eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 klesnú o 42,9 %.

Na podporu v oblasti energetiky v roku 2016 pridelilo ministerstvo financií 8,26 milióna eur. Medziročne sa tak suma pre túto oblasť zníži o 83,6 %.

V rámci Operačného programu Výskum a inovácie sú v rozpočte výdavky vo výške 54,8 milióna eur, čo je oproti prijatému rozpočtu na tento rok menej o 13,7 %.

Členské príspevky do medzinárodných organizácií už nepôjdu cez MZV

Členské príspevky do medzinárodných organizácií sa od budúceho roka nebudú platiť z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí (MZV), ale z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy. Ide o dohodu medzi rezortmi diplomacie a financií.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák
Foto: TASR/Michal Svítok
Tento nový systém financovania členských príspevkov spôsobil celkové zníženie limitu budúcoročných výdavkov ministerstva zahraničných vecí. V návrhu rozpočtu na budúci rok sa preň počíta so 106,1 milióna eur. Tento rok je to 123,8 milióna eur. Do kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy sa presunie vyše 17 miliónov eur. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament.

Výdavky na tovary a služby stúpnu o 3,81 milióna na 35,9 milióna eur. Dôvodom je zariadenie novej budovy Stáleho zastúpenia EÚ v Bruseli, ako aj sťahovanie sídla NATO v Bruseli.

Výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc ostanú na úrovni tohtoročného schváleného rozpočtu. Na financovanie projektov v rozvojových krajinách, rozvojového vzdelávania, projektov zameraných na budovanie kapacít a na verejnú informovanosť je určených 5,98 milióna eur.

Aj prostriedky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zostávajú na tohtoročnej úrovni, a to na 1,45 milióna eur. Určené sú na financovanie aktivít zameraných na podporu krajanov v zahraničí.

NKÚ aj ÚVO dostanú v roku 2016 z rozpočtu viac peňazí

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) si v roku 2016 finančne polepší. Zo schváleného rozpočtu na budúci rok vyplýva, že od štátu NKÚ dostane 8,56 milióna eur, teda o 454.000 eur viac, ako je rozpočtované v tomto roku.

Objem osobných výdavkov sa v rámci NKÚ rozpočtuje na úrovni 6,57 milióna eur, čo je nárast o 155.000 eur. Je spôsobený valorizáciou platov zamestnancov z roku 2015. Rastú aj výdavky na tovary a služby, a to na úroveň 1,86 milióna eur, teda o 28 percent. Dôvodom nárastu je najmä rozpočtovanie výdavkov na zabezpečenie udržateľnosti projektov Kontrolórsky informačný systém a Rozvoj kontrolórskeho informačného systému.

Pri rozpočte NKÚ klesnú kapitálové výdavky, a to až o polovicu, na úroveň 105.000 eur. Tieto prostriedky sa použijú na nákup osobných automobilov, výpočtovej techniky, prevádzkových strojov a zariadení a rekonštrukcie serverovní.

Finančne si v roku 2016 polepší aj Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Výdavky tejto kapitoly majú dosiahnuť 7,14 milióna eur, čo je nárast o 12 percent. Úradu boli navýšené prostriedky na prevádzkové náklady na 25 zamestnancov a prostriedky na trvalú udržateľnosť projektu Elektronických služieb verejného obstarávania. Z dôvodu valorizácie platov sa zase zvyšuje objem osobných výdavkov na úroveň viac ako päť miliónov eur.

Ministerstvo kultúry bude mať o 11 miliónov eur viac ako tento rok

Ministerstvo kultúry bude na budúci rok hospodáriť s takmer 202,9 milióna eur. To je oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu o 11 miliónov eur viac. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament.

Na snímke minister kultúry SR Marek Maďarič
Foto: TASR/Martin Baumann
Na kapitálové výdavky sa počíta so 6,3 milióna eur, čo predstavuje oproti roku 2015 pokles o 2,1 milióna eur. Z toho sa 3 milióny eur použijú na účelové investičné projekty RTVS a zvyšok na pokračovanie rekonštrukcie Múzea holokaustu v Seredi a udržateľnosť projektov.

Dotačný systém ministerstva klesne o 10 miliónov eur. Dôvodom je vznik novej verejnoprávnej inštitúcie – Fondu na podporu umenia. Pod jeho správu prechádza časť programov podporovaných ministerstvom. Rezort bude naďalej zabezpečovať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, podporu kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Fond dostane zo štátneho rozpočtu 15 miliónov eur, pričom bude disponovať aj vlastnými prostriedkami. Finančné príspevky bude poskytovať na projekty kultúrnych aktivít v oblasti pamäťových inštitúcií, umenia, časti programu Pro Slovakia, ako aj nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúrno-osvetovej činnosti.

Na financovanie RTVS je určených 26 miliónov eur. K zníženiu o 4 milióny eur v porovnaní so schváleným tohtoročným rozpočtom dochádza v dôsledku očakávaného pozitívneho vývoja v oblasti vlastných príjmov verejnoprávneho vysielateľa a disponibilných zdrojov z predchádzajúceho obdobia. Ministerstvo financií súčasne prijme opatrenia, ktorými sa zvýšia celkové budúcoročné príjmy približne o 9 miliónov eur.

Pre Audiovizuálny fond sú určené 4 milióny eur a pre Tlačovú agentúru SR 2,2 milióna eur.

Objem prostriedkov pre cirkvi a náboženské spoločnosti sa mierne navýšil o 580.000 eur na navrhovaných 38.894.199 eur. Dôvodom je valorizácia platov duchovných. Z predmetných prostriedkov sa financujú nielen ich platy a poistné, ale aj prevádzka ústredí cirkví a náboženských spoločností a charitných domov.

Kancelária prezidenta bude mať o 500.000 eur menej, ktoré mala tento rok navyše

Prezidentská kancelária by mala na budúci rok disponovať so štyrmi miliónmi eur. Je to o 451.000 eur menej ako tento rok. Dôvodom je tohtoročné jednorazové rozpočtovanie výdavkov v sume 500.000 eur. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament.

Tie sa využili na opravu dreveného krovu na budove Prezidentského paláca v sume 310.000 eur. Ďalších 93.000 eur išlo na odchodné a odstupné približne pre 20 zamestnancov a 97.000 eur na rekonštrukciu rezidencie prezidenta na Slavíne.

Plénum dnes neodsúhlasilo opozičný pozmeňujúci návrh na navýšenie rozpočtu o 438.000 eur. Tieto peniaze by kancelária potrebovala na opravy Prezidentského paláca. Financie chcela opozícia získať presunom z balíka, ktorý je určený na vratky za spotrebovaný plyn.

Objem osobných výdavkov sa rozpočtuje na úrovni 2,16 milióna eur. Na tovary a služby má ísť 1,72 milióna eur a na kapitálové výdavky 9000 eur.

Na obranu pôjde v budúcom roku viac peňazí

Ministerstvo obrany SR bude v nasledujúcom roku hospodáriť s väčším balíkom peňazí. Pre rezort je v rozpočte na rok 2016 vyčlenená suma takmer 881 miliónov eur. V porovnaní s týmto rokom je to nárast bezmála o 84 miliónov eur, čo predstavuje 10,5 percenta. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament.

Porastú aj celkové obranné výdavky na rok 2016. Tie budú na úrovni takmer 890 miliónov eur, čo predstavuje 1,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok bol rozpočtovaný na úrovni 1,03 percenta HDP. Politická dohoda s NATO predpokladá, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie majú investovať do obrany dve percentá HDP.

Z rozpočtu ministerstva pôjde viac do rozvoja obrany, a to vyše 226 miliónov eur, čo predstavuje medziročne navýšenie o 50,8 percenta. Najväčší nárast je v oblasti rozvoja výzbroje, techniky a materiálu. V rámci rozvoja obrany sú na budúci rok vyčlenené financie na rozvojové aktivity rezortu, a to najmä na rozvoj výzbroje, techniky a špeciálneho materiálu, na rozvoj centrálnej logistiky, na realizáciu budovania komunikačných a informačných systémov, nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov.

Prilepšia si aj vojaci, keď ich platy prejdú valorizáciou. Hodnostný plat sa od budúceho roka zvýši o štyri percentá.

Porastú aj výdavky na zahraničné misie, a to o 2,05 milióna eur na úroveň takmer 33 miliónov eur. Tento nárast je spôsobený najmä zvýšením osobných výdavkov a kapitálových výdavkov. K 31. augustu tohto roka pôsobilo v zahraničných operáciách 247 slovenských vojakov.

Za peniaze na platy zdravotníkov sa má zaručiť vláda

Do zdravotníctva majú ísť na budúci rok verejné zdroje vo výške 4,65 miliardy eur. Celkové výdavky kapitoly Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR sa predpokladajú na úrovni 1,49 miliardy eur. Vyplýva to zo schváleného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016. Poslanci zároveň požiadali vládu, aby sa zaručila za peniaze na platy zdravotníkov.

Foto: TASR/Štefan Puškáš
Nemocnice budú na budúci rok potrebovať na platy viac. Okrem toho, že sa mzdy budú upravovať lekárom, zmeny čakajú v dôsledku novej legislatívy aj ostatné kategórie zdravotníkov. Poslanci pri schvaľovaní v parlamente preto prijali pozmeňujúci návrh Daniela Duchoňa a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD), ktorý má priniesť garanciu potrebných finančných zdrojov zákonných zmien.

"Peniaze na platy zdravotníkov budú. Budú presne alokované v rozpočte samostatným uznesením. A rovnako aj ďalšie náklady v súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy tak, ako odznelo v garanciách ministra financií, budú navyše pokryté," uviedol hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla. Náklady na platy zdravotníkov robili nemocniciam v tomto roku problém, zdravotníctvo preto štát dofinancoval sumou 81 miliónov eur.

Celkové príjmy v systéme verejného zdravotného poistenia sa na budúci rok predpokladajú vo výške 4,54 miliardy eur. Celkové výdavky by mali byť na úrovni 4,27 miliardy eur. Viac peňazí má do systému prísť od ekonomicky aktívnych poistencov (2,86 miliardy eur), ako aj cez platby za poistencov štátu. Jej sadzba v roku 2016 má byť 4,30 percenta. Štát by mal tak za asi 3,1 milióna svojich poistencov, ako sú deti a dôchodcovia, zaplatiť na preddavkoch 1,38 miliardy eur.

Ministerstvo školstva bude hospodáriť s nižším rozpočtom

Ministerstvo školstva bude v budúcom roku hospodáriť s menším balíkom peňazí, než tomu bolo tento rok. Vyplýva to z rozpočtu na rok 2016, ktorý dnes schválil parlament. Rezort školstva bude mať k dispozícii celkovo sumu približne 1,23 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2015 pokles približne o 266 miliónov eur (17,8 percenta).

Dôvodom sú nižšie financie z Európskej únie vrátane štátnych prostriedkov na spolufinancovanie, ktoré klesnú o 312 miliónov eur. Na budúci rok tak z európskych zdrojov vrátane spolufinancovania bude mať rezort k dispozícii viac ako 137 miliónov eur.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler počas 159. rokovania vlády SR 29. apríla 2015 v Bratislave.
Foto: TASR - Martin Baumann
Z rozpočtu ministerstva pôjde viac peňazí napríklad do regionálneho školstva, a to asi 499 miliónov eur, čo medziročne predstavuje nárast o 6,18 percenta. Dôvodom zvýšenia je napríklad financovanie škôl v prírode a lyžiarskych kurzov. Porastie aj normatív na žiaka v regionálnom školstve. Výdavky rezortu školstva na jedného žiaka stúpnu z 2132 eur na 2244 eur.

Viac peňazí z rozpočtu má ísť aj na vysoké školy, a to 465 miliónov eur. Pre tento rok bolo rozpočtovaných 456 miliónov eur.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja bude mať z rozpočtu ministerstva k dispozícii približne 28 miliónov eur, čo je oproti tomuto roku nárast o tri milióny eur. Peniaze z tejto agentúry sú určené na financovanie projektov vedy a výskumu.

Z kapitoly ministerstva školstva pôjde viac aj na šport, a to takmer 51 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 9,9 percenta.

Rozpočet pre zdravotníctvo kritizuje KDH aj organizácia pacientov

Budúcoročný rozpočet zdravotníctva nekryje podľa experta KDH pre zdravotníctvo Mariana Faktora ani už teraz plánované nové výdavky ako vyššie mzdy zdravotníkov. Nepáči sa mu, že vláda nechala zdravotníctvu krízový scenár z tohto roku. Myslí si, že na to, aby bolo v systéme dostatok peňazí, mal by štát platiť za svojich poistencov viac, a to 4,7 percenta z vymeriavacieho základu, namiesto schválených 4,3.

Marian Faktor
Foto: TASR/Michal Svítok
Upozorňuje, že rozpočet neráta s výdavkami na rozšírenie ochranného limitu na doplatky za lieky či vykompenzovaním odvodovej odpočítateľnej položky. Rozpočet podľa jeho slov nerieši ani financovanie zvyšovania miezd zdravotníkov, chýbať má polovica z potrebných 95 miliónov eur. „Ministerstvo by malo napísať rovno aj usmernenie pre riaditeľov nemocníc a lekárov, odkiaľ vziať druhú polovicu peňazí na zvyšovanie miezd,“ doplnil Faktor.

Podľa experta KDH na zdravotníctvo necháva minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) svojmu nástupcovi najväčšiu nášľapnú mínu v podobe dlhu štátnych nemocníc, blížiacom sa k pol miliarde eur. „Čo ak pretečie dodávateľom nemocníc trpezlivosť? Už dnes niektorí čakajú na splatenie faktúr aj 615 dní,“ poukázal Faktor.

Rozpočet sa nepáči ani Asociácii na ochranu práv pacientov, tvrdí, že len zachováva súčasný zlý stav v zdravotníctve. "Pre pacientov to znamená opäť ďalší ťažký rok v zastaraných nemocniciach a ambulanciách," povedala prezidentka asociácie Katarína Kafková. Asociácia rovnako hovorí o potrebe vyššej platby za štátnych poistencov, a to na úrovni 4,6 percenta. Podľa Kafkovej pacienti už dávno cítia katastrofálnu situáciu v zdravotníctve, preto dúfala, že predvolebný rok situáciu zlepší.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.