Bratislava 7. augusta (TASR) – V súčasnosti sa ešte vždy zostavujú registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. V prípade, že vlastník zapísaný v katastri už nežije, dedičia podávajú návrh na príslušný okresný súd.

"Pokiaľ sa na príslušnom katastrálnom území ROEP ešte zostavuje, potrebné podklady sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci," priblížila právnička Legislatívno-právneho odboru Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGGK) SR Dominika Vargová.

Dosiaľ neznámy vlastník pozemku alebo jeho potomok môžu predložiť doklady, ktorými preukážu vlastnícke právo k danému pozemku. "Preukázané vlastnícke právo sa zapíše do registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý sa po schválení zapisuje do katastra nehnuteľností," doplnila Vargová.

Po zápise schváleného registra do katastra nehnuteľností sa k pozemkom s nezisteným vlastníkom zapíše správa Slovenského pozemkového fondu (SPF), pokiaľ nejde o lesné pozemky.

"V prípade, že ide o pozemok, ktorého vlastník nie je známy, je potrebné, aby osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom, predložila žiadosť o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností spolu s dokladmi preukazujúcimi vlastnícke právo k pozemku. Doklady sa predkladajú v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. Ide napríklad o kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, osvedčenia alebo uznesenia o dedičstve, prídelové listiny a iné. Predkladajú sa okresnému úradu, katastrálnemu odboru, v územnom obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza," upozornila ďalej právnička ÚGGK.

Mnohé pozemky majú známych vlastníkov, avšak miesto ich trvalého pobytu známe nie je.

"V takých prípadoch je potrebné, aby osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom, predložila žiadosť, v ktorej bude uvedené jej rodné číslo a adresa trvalého pobytu. V záujme presnej evidencie údajov katastra nehnuteľností si zamestnanec okresného úradu, katastrálneho odboru overí zhodu údajov uvedených v žiadosti s údajmi uvedenými v občianskom preukaze, alebo inom doklade preukazujúcom totožnosť osoby, o čom vyhotoví úradný záznam a doklad totožnosti vráti žiadateľovi," povedala ďalej Vargová.

V prípade pochybností môže príslušný okresný úrad, katastrálny odbor v záujme istoty, vyžiadať od osoby aj listinu, ktorou tieto nehnuteľnosti nadobudla podľa údaju uvedeného v pozemkovoknižnej vložke.

V konaní o zázname do katastra nehnuteľností sa zapisuje vznik, zmena alebo zánik práv k nehnuteľnostiam v lehote 60 dní odo dňa doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru, v územnom obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť.

"Pokiaľ je v katastri nehnuteľností evidovaný vlastník, ktorý už nežije, jeho dedičia môžu požiadať príslušný okresný súd o prejednanie dedičstva, prípadne o dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku, ktorý nebol predmetom dedičského konania po poručiteľovi," upozornila Vargová na inú možnú situáciu.

Príslušný okresný súd spravidla zašle príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru osvedčenie alebo uznesenie o dedičstve.

"Túto verejnú listinu môžu príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru predložiť aj oprávnení dedičia. Okresný úrad na jej základe začne konanie o zázname do katastra nehnuteľností," doplnila právnička ÚGKK.