Jedným z rizík môže byť aj postupné zvyšovanie nákladov na jedného zamestnanca.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. apríla (TASR) – Aké priemyselné odvetvia budú na Slovensku v budúcnosti dominovať je podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igora Kissa otázne. S rastúcou životnou úrovňou obyvateľov však narastajú aj výdavky a je nutné zvyšovať platy. "Tým sa budú postupne zvyšovať aj náklady na jedného zamestnanca. Je preto možné, že o ďalších 10 či 15 rokov tu už nebudú dnešní veľkí investori," zhodnotil pre TASR Kiss.
Slovensko sa tak podľa neho bude musieť orientovať na iné sektory. "Pre zachovanie konkurencieschopnosti je dôležité zameranie na vedu a výskum či kvalitnejšie vzdelanie," doplnil Kiss. Vďaka tomu bude môcť krajina podľa neho vykazovať rast hospodárstva aj v prípade, že sa súčasní veľkí výrobcovia presunú do zahraničia.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa slovenský priemysel za posledných 20 rokov menil postupne smerom k viac sofistikovaným odvetviam. "Silu naberali najmä exportne orientované odvetvia ako automobilový priemysel a výroby naň previazané, či produkcia spotrebnej elektroniky," pripomenul.
Naopak, strácali sa odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a väčším podielom práce, ako napríklad textilný, kožiarsky alebo potravinársky priemysel. Tým, že rástla cena práce, niektoré odvetvia už nedokázali konkurovať lacnej, najmä ázijskej výrobe. "Podobný osud napríklad postihol aj časť výroby pre automobilový priemysel. A to výrobu káblových zväzkov, ktorá najmä v období po vypuknutí krízy masívne odchádzala zo Slovenska do lacnejších krajín," opísal Koršňák.
Naopak, zahraničné investície smerovali najmä do odvetví priemyslu s vyššou pridanou hodnotou, napríklad automobilového priemyslu, čím sa význam týchto odvetví pre slovenskú ekonomiku zvýšil. "Tieto trendy v slovenskom priemysle by mohli pretrvávať aj v najbližších rokoch," odhadol analytik.
Slovensko sa tak podľa neho bude musieť orientovať na iné sektory. "Pre zachovanie konkurencieschopnosti je dôležité zameranie na vedu a výskum či kvalitnejšie vzdelanie," doplnil Kiss. Vďaka tomu bude môcť krajina podľa neho vykazovať rast hospodárstva aj v prípade, že sa súčasní veľkí výrobcovia presunú do zahraničia.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa slovenský priemysel za posledných 20 rokov menil postupne smerom k viac sofistikovaným odvetviam. "Silu naberali najmä exportne orientované odvetvia ako automobilový priemysel a výroby naň previazané, či produkcia spotrebnej elektroniky," pripomenul.
Naopak, strácali sa odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a väčším podielom práce, ako napríklad textilný, kožiarsky alebo potravinársky priemysel. Tým, že rástla cena práce, niektoré odvetvia už nedokázali konkurovať lacnej, najmä ázijskej výrobe. "Podobný osud napríklad postihol aj časť výroby pre automobilový priemysel. A to výrobu káblových zväzkov, ktorá najmä v období po vypuknutí krízy masívne odchádzala zo Slovenska do lacnejších krajín," opísal Koršňák.
Naopak, zahraničné investície smerovali najmä do odvetví priemyslu s vyššou pridanou hodnotou, napríklad automobilového priemyslu, čím sa význam týchto odvetví pre slovenskú ekonomiku zvýšil. "Tieto trendy v slovenskom priemysle by mohli pretrvávať aj v najbližších rokoch," odhadol analytik.