MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Jednou z priorít novej vlády by preto podľa SAPI malo byť reálne zrýchlenie nastúpenej cesty zavádzania zmien zjednodušujúcich a zrýchľujúcich povoľovanie veterných elektrární.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Osem z desiatich Slovákov si myslí, že by sa na Slovensku mali stavať a využívať veterné elektrárne. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse, ktorý sa v septembri realizoval pre Slovenskú asociáciu fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
"Takáto silná spoločenská objednávka na rozvoj výroby elektriny z vetra je signál aj pre novú vládu. Jednou z jej priorít by preto malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania, a teda aj výstavby veterných elektrární," povedal Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Slovensko totiž napriek prísľubom z mája tohto roka zo strany vtedajšej vlády o naštartovaní zmien v povoľovaní tohto typu obnoviteľných zdrojov energií (OZE) v porovnaní s inými krajinami stále prešľapuje na mieste. Hoci vznikla pracovná skupina pre vytvorenie jednotnej metodiky pre posudzovanie tohto typu elektrární, ako aj tzv. go-to zón, prvé výsledky prinesie asi až koncom roka 2024.
Napríklad Česká republika podľa Lacka v reakcii na energetickú krízu prijala prvý balíček opatrení na zrýchlenie využívania zelenej energie tzv. Lex OZE I ešte v januári tohto roka, aktuálne schvaľuje už Lex OZE II. Iné krajiny prijali opatrenia ešte v roku 2022. "To, čo trvá v iných krajinách týždne a mesiace, trvá u nás roky. Týmto tempom tých zameškaných 20 rokov, ktoré ubehli od výstavby prvého a dodnes posledného veterného parku na Slovensku, nedobehneme," upozornil Lacko.
Za pozitívnu považuje Lacko aj zmenu postoja Slovákov k výstavbe veterných elektrární v ich priamom okolí. Slováci sa podľa neho postupne z tzv. NYMB-ov (Not-in-my-backyard) preklápajú na tzv. YIMB-ov (Yes-in-my-backyard) a začínajú racionálne pozerať na prínos veterných elektrární. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu, podľa ktorých by problém s výstavbou veterného parku vo svojom okolí nemalo až 68 % Slovákov, pričom len 18 % by bolo proti.
Jednou z priorít novej vlády by preto podľa SAPI malo byť reálne zrýchlenie nastúpenej cesty zavádzania zmien zjednodušujúcich a zrýchľujúcich povoľovanie veterných elektrární. Nejde pritom o znižovanie environmentálnych štandardov, ale skôr o odstránenie duplicít v povoľovacích procesoch či zavedenie lehôt na vyjadrenie štátnych inštitúcií.
"Po rozhodnutí vlády v máji o spustení procesov pre zrýchlenie výstavby aj veterných elektrární vidíme svetielko na konci tunela. Avšak pri súčasnom stave, predpokladanom termíne výsledkov práce pracovnej skupiny nie je realistické očakávať prvú novú veternú elektráreň v prevádzke skôr ako v roku 2026," dodal Lacko.
Doplnil, že na Slovensku je pritom v súčasnosti iba päť veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy. Slovensko pritom už minulý rok malo mať podľa strategických materiálov štátu v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 miliardy eur s inštalovaným výkonom viac ako 1116,5 MW.
"Takáto silná spoločenská objednávka na rozvoj výroby elektriny z vetra je signál aj pre novú vládu. Jednou z jej priorít by preto malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania, a teda aj výstavby veterných elektrární," povedal Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Slovensko totiž napriek prísľubom z mája tohto roka zo strany vtedajšej vlády o naštartovaní zmien v povoľovaní tohto typu obnoviteľných zdrojov energií (OZE) v porovnaní s inými krajinami stále prešľapuje na mieste. Hoci vznikla pracovná skupina pre vytvorenie jednotnej metodiky pre posudzovanie tohto typu elektrární, ako aj tzv. go-to zón, prvé výsledky prinesie asi až koncom roka 2024.
Napríklad Česká republika podľa Lacka v reakcii na energetickú krízu prijala prvý balíček opatrení na zrýchlenie využívania zelenej energie tzv. Lex OZE I ešte v januári tohto roka, aktuálne schvaľuje už Lex OZE II. Iné krajiny prijali opatrenia ešte v roku 2022. "To, čo trvá v iných krajinách týždne a mesiace, trvá u nás roky. Týmto tempom tých zameškaných 20 rokov, ktoré ubehli od výstavby prvého a dodnes posledného veterného parku na Slovensku, nedobehneme," upozornil Lacko.
Za pozitívnu považuje Lacko aj zmenu postoja Slovákov k výstavbe veterných elektrární v ich priamom okolí. Slováci sa podľa neho postupne z tzv. NYMB-ov (Not-in-my-backyard) preklápajú na tzv. YIMB-ov (Yes-in-my-backyard) a začínajú racionálne pozerať na prínos veterných elektrární. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu, podľa ktorých by problém s výstavbou veterného parku vo svojom okolí nemalo až 68 % Slovákov, pričom len 18 % by bolo proti.
Jednou z priorít novej vlády by preto podľa SAPI malo byť reálne zrýchlenie nastúpenej cesty zavádzania zmien zjednodušujúcich a zrýchľujúcich povoľovanie veterných elektrární. Nejde pritom o znižovanie environmentálnych štandardov, ale skôr o odstránenie duplicít v povoľovacích procesoch či zavedenie lehôt na vyjadrenie štátnych inštitúcií.
"Po rozhodnutí vlády v máji o spustení procesov pre zrýchlenie výstavby aj veterných elektrární vidíme svetielko na konci tunela. Avšak pri súčasnom stave, predpokladanom termíne výsledkov práce pracovnej skupiny nie je realistické očakávať prvú novú veternú elektráreň v prevádzke skôr ako v roku 2026," dodal Lacko.
Doplnil, že na Slovensku je pritom v súčasnosti iba päť veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy. Slovensko pritom už minulý rok malo mať podľa strategických materiálov štátu v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 miliardy eur s inštalovaným výkonom viac ako 1116,5 MW.
