Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Ekonomika

Nové prognózy naznačujú trend poklesu nezamestnanosti v EÚ

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Očakávaný rast bude v krajinách EÚ rozložený nerovnomerne.

Brusel 3. mája (TASR) - Dnes zverejnené jarné prognózy odborníkov z Európskej komisie (EK) naznačili trend poklesu nezamestnanosti v EÚ a aj to, že hospodársky rast v rokoch 2016 - 2017 sa zvýši alebo zostane stabilný vo väčšine členských štátov EÚ.

Naďalej však platí, že očakávaný rast bude v krajinách EÚ rozložený nerovnomerne.

Komisia predpokladá, že čistý vývoz krajín eurozóny bude v roku 2016 naďalej brzdou pre rast, až kým v roku 2017 nedosiahne vyrovnanú bilanciu. Rast bude preto závisieť viac od domáceho dopytu: investície sa podľa očakávaní v budúcom roku zvýšia na 3,8 % v eurozóne aj celej Európskej únii, pričom súkromná spotreba sa má zmierniť, keďže očakávaný nárast inflácie zmierni rast reálneho príjmu.

V prognózovanom období sa očakáva mierne zlepšovanie na trhoch práce. Pokračovanie tohto trendu bude možné vďaka oneskorenej reakcii na zlepšené cyklické podmienky a obmedzenému rastu miezd. V niektorých členských štátoch podporujú čistú tvorbu pracovných miest aj reformy trhu práce z posledných rokov a tiež opatrenia fiškálnej politiky.

Hoci rozdiely na pracovnom trhu budú ešte dlhší čas pretrvávať, nezamestnanosť v eurozóne podľa očakávaní poklesne na 10,3 % v roku 2016 a na 9,9 % v roku 2017, v porovnaní s 10,9 % v roku 2015. V EÚ ako celku sa očakáva pokles nezamestnanosti z 9,4 % v roku 2015 na 8,9 % v roku 2016 a na 8,5 % v roku 2017.

Celkový deficit verejných financií má podľa prognóz EK v tomto a budúcom roku v eurozóne aj v EÚ naďalej klesať v kontexte hospodárskeho rastu a nízkych úrokových sadzieb.

Za predpokladu, že nedôjde k zmene politík sa očakáva, že deficit verejných financií v eurozóne ako celku klesne z 2,1 % HDP v roku 2015 (2,4 % v EÚ) na 1,9 % v roku 2016 (2,1 % v EÚ) a na 1,6 % v roku 2017 (1,8 % v EÚ).

Zámery fiškálnej politiky eurozóny budú v tomto roku podľa očakávaní mierne expanzívne. Zároveň platí, že pomer dlhu k HDP bude v eurozóne podľa prognóz naďalej postupne klesať – z 94,4 % v roku 2014 na 91,1 % v roku 2017 (85,5 % v EÚ).

Komisia skonštatovala, že na infláciu majú naďalej hlavný vplyv ceny energie. Ceny ropy začiatkom roka 2016 opäť poklesli, čo dostalo mieru inflácie do záporných čísiel. Očakáva sa, že inflácia sa bude v blízkom čase naďalej pohybovať okolo nuly, keďže ceny energií sú nižšie ako pred rokom. Vonkajšie cenové tlaky sú takisto slabé v kontexte mierneho zhodnocovania eura a pomerne nízkych celosvetových výrobných cien.

Inflácia by mala rásť výraznejšie v druhej polovici tohto roka, keď sa ceny energií postupne zvýšia a domáce ceny narastú v dôsledku posilnenia domáceho dopytu.

Inflácia spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahne podľa prognóz v tomto roku úroveň 0,2 % (0,3 % v EÚ) a v roku 2017 úroveň 1,4 % (1,5 % v EÚ).

Tempo rastu mimo EÚ vlani pokleslo pravdepodobne na svoju najnižšiu úroveň od roku 2009 (3,2 % v roku 2015). Príčinou bolo spomalenie na rozvíjajúcich sa trhoch. Vyhliadky na rast celosvetového HDP sa ešte viac oslabili, keď sa spomalil aj rast hlavných vyspelých ekonomík, pričom očakávanie mierneho nárastu je poznačené vysokým stupňom neistoty. Svetová ekonomika podľa očakávaní porastie o 3,1 % v roku 2016 a o 3,4 % v roku 2017.

Komisia priznáva, že jej jarnú prognózu charakterizuje značná neistota. Vonkajšie riziká zahŕňajú aj možnosť, že pomalší rast na rozvíjajúcich sa trhoch (najmä v Číne) by mohol výraznejšie zapôsobiť alebo by sa mohol ukázať horší, než sa očakávalo. Vysoká zostáva aj neistota spojená s geopolitickým napätím, ktoré by mohlo európske hospodárstva postihnúť viac ako očakávame.

Rast v EÚ by mohli utlmiť aj náhle pohyby cien ropy alebo otrasy na finančných trhoch.

Okrem toho naďalej existujú značné riziká spojené s domácim vývojom v EÚ, napríklad s ohľadom na tempo vykonávania štrukturálnych reforiem a na neistotu pred referendom v Spojenom kráľovstve o zotrvaní v EÚ. Na druhej strane sa môže stať, že pozitívny vplyv štrukturálnych reforiem bude nakoniec väčší, než sa odhadovalo, a premietnutie mimoriadne ústretovej menovej politiky do reálnej ekonomiky sa ukáže silnejšie, než sa očakávalo.

Európska komisia svoje hospodárske prognózy bude najbližšie aktualizovať v novembri 2016.