Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V priebehu rokov 2013 a 2014 analyzoval údaje približne o 640 čerpacích staniciach. Na dennej báze u nich sledoval ceny 95-oktánového benzínu a nafty.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Na trhu s pohonnými látkami Protimonopolný úrad (PMÚ) SR kartel nezistil. V priebehu rokov 2013 a 2014 analyzoval údaje približne o 640 čerpacích staniciach. Na dennej báze u nich sledoval ceny 95-oktánového benzínu a nafty.
"Z výsledkov analýzy nevyplýva, že by tu mala byť nejaká kartelová cenová dohoda," konštatoval riaditeľ odboru kartelov PMÚ Peter Demčák.
Štruktúra tohto trhu je pritom taká, že takmer 50 % z neho pokrývajú tri firmy, a to Slovnaft, OMV a Shell. Na zvyšnej polovici však pôsobí podľa úradu pomerne veľa rôznych spoločností. "Cenový kartel pri takejto štruktúre trhu sa javí jednoznačne nepravdepodobný," doplnil Demčák.
Ďalším významným prvkom fungovania tohto trhu je podľa úradu fakt, že ceny pohonných látok sa pomerne často menia v porovnaní s inými bežnými tovarmi, ktoré ľudia nakupujú. To komplikuje kartelovú dohodu, robí ju nestabilnejšou, ťažšie udržateľnou, a teda taktiež znižuje jej pravdepodobnosť.
Podľa PMÚ sa pritom môže stať, že napríklad dve susediace čerpacie stanice majú rovnakú alebo takmer rovnakú cenu palív, ktorú možno vidieť z pomerne veľkej vzdialenosti. V tomto prípade nemusí ísť nevyhnutne o cenový kartel, ale o takzvanú tacitnú kolúziu a tá neznamená porušenie súťažných pravidiel. "Obchodníci sa ticho nasledujú a snažia sa udržať ceny tak, aby boli voči sebe konkurencieschopní," priblížil Demčák.
PMÚ tiež porovnával ceny pohonných látok na Slovensku s okolitými krajinami a s EÚ ako takou. "Jednoznačne sa potvrdil fakt, že na Slovensku reagujú ceny pohonných látok na zmeny cien ropy pomalšie ako v okolitých krajinách," zhodnotila Andrea Wilhelmová z PMÚ. Logickým dôsledkom toho podľa jej slov je, že pri výraznejšom poklese cien ropy sa na Slovensku dočasne relatívne zvýšia ceny v porovnaní s krajinami, ktoré na pokles cien ropy reagujú rýchlejšie.
Zároveň by však podľa PMÚ malo platiť, že v prípade rastu cien ropy by mal byť tento efekt opačný a pomalšia reakcia na zmenu ceny ropy by mala viesť k relatívnemu poklesu cien v porovnaní s krajinami, ktoré na zmeny cien ropy reagujú rýchlejšie. "Takýto scenár sa už sčasti začína potvrdzovať," dodala Wilhelmová.
Podľa štatistík Európskej komisie (EK) z 16. februára 2015 o cenách palív bez daní sa pritom Slovensko umiestnilo v prípade benzínu na 26. mieste a v prípade nafty na 22. mieste. To podľa PMÚ znamená, že v priemere lacnejší benzín bez daní ako na Slovensku bol iba v jednej krajine EÚ a nafta bez daní bola lacnejšia v piatich krajinách EÚ.
"Z výsledkov analýzy nevyplýva, že by tu mala byť nejaká kartelová cenová dohoda," konštatoval riaditeľ odboru kartelov PMÚ Peter Demčák.
Štruktúra tohto trhu je pritom taká, že takmer 50 % z neho pokrývajú tri firmy, a to Slovnaft, OMV a Shell. Na zvyšnej polovici však pôsobí podľa úradu pomerne veľa rôznych spoločností. "Cenový kartel pri takejto štruktúre trhu sa javí jednoznačne nepravdepodobný," doplnil Demčák.
Ďalším významným prvkom fungovania tohto trhu je podľa úradu fakt, že ceny pohonných látok sa pomerne často menia v porovnaní s inými bežnými tovarmi, ktoré ľudia nakupujú. To komplikuje kartelovú dohodu, robí ju nestabilnejšou, ťažšie udržateľnou, a teda taktiež znižuje jej pravdepodobnosť.
Podľa PMÚ sa pritom môže stať, že napríklad dve susediace čerpacie stanice majú rovnakú alebo takmer rovnakú cenu palív, ktorú možno vidieť z pomerne veľkej vzdialenosti. V tomto prípade nemusí ísť nevyhnutne o cenový kartel, ale o takzvanú tacitnú kolúziu a tá neznamená porušenie súťažných pravidiel. "Obchodníci sa ticho nasledujú a snažia sa udržať ceny tak, aby boli voči sebe konkurencieschopní," priblížil Demčák.
PMÚ tiež porovnával ceny pohonných látok na Slovensku s okolitými krajinami a s EÚ ako takou. "Jednoznačne sa potvrdil fakt, že na Slovensku reagujú ceny pohonných látok na zmeny cien ropy pomalšie ako v okolitých krajinách," zhodnotila Andrea Wilhelmová z PMÚ. Logickým dôsledkom toho podľa jej slov je, že pri výraznejšom poklese cien ropy sa na Slovensku dočasne relatívne zvýšia ceny v porovnaní s krajinami, ktoré na pokles cien ropy reagujú rýchlejšie.
Zároveň by však podľa PMÚ malo platiť, že v prípade rastu cien ropy by mal byť tento efekt opačný a pomalšia reakcia na zmenu ceny ropy by mala viesť k relatívnemu poklesu cien v porovnaní s krajinami, ktoré na zmeny cien ropy reagujú rýchlejšie. "Takýto scenár sa už sčasti začína potvrdzovať," dodala Wilhelmová.
Podľa štatistík Európskej komisie (EK) z 16. februára 2015 o cenách palív bez daní sa pritom Slovensko umiestnilo v prípade benzínu na 26. mieste a v prípade nafty na 22. mieste. To podľa PMÚ znamená, že v priemere lacnejší benzín bez daní ako na Slovensku bol iba v jednej krajine EÚ a nafta bez daní bola lacnejšia v piatich krajinách EÚ.
