Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jednou z možností spolupráce SR a EIB je podľa Rašiho kofinancovanie eurofondových projektov.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Kohézna obálka, teda obálka na eurofondovú politiku, bude v novom programovacom období po roku 2020 v celej EÚ znížená, preto treba hľadať aj iné formy financovania. Uviedol to na brífingu podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) po rokovaní s viceprezidentmi Európskej investičnej banky (EIB) Vazilom Hudákom a Alexandrom Stubbom.
Témou ich stretnutia bol podľa Rašiho najmä návrh financovania kohéznej politiky v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, stratégia investícií SR a spolupráca s EIB. "Rozprávali sme sa o možnostiach, ktoré nám EIB vie poskytnúť," informoval podpredseda vlády SR.
Jednou z možností spolupráce SR a EIB je podľa Rašiho kofinancovanie eurofondových projektov. "Vieme, že sa navrhuje, aby miera kofinancovania zo strany prijímateľov eurofondov bola väčšia. Vidíme tu priestor na to, aby sme mohli naplno čerpať eurofondy a práve kofinancujúcim partnerom by mohla byť EIB," povedal Raši.
"Veľký priestor vidíme v hybridných modeloch financovania. Spolupráca s EIB sa nám osvedčila aj v minulosti pri financovaní diaľnic a rýchlostných ciest," poznamenal. Treťou oblasťou možnej spolupráce SR a EIB je podľa Rašiho oblasť tzv. smart cities, kde je EIB výrazne aktívna. "Pomáha aj z oblasti expertnej úrovne a zároveň pripravuje programy na kofinancovanie aktivít súvisiacich so smart cities," doplnil Raši.
"V klasickej kohéznej obálke sa chceme sústrediť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov aj na čerpanie centrálne riadených programov tzv. komunitárnych programov, kde je v budúcom programovacom období vyčlenených až 175 miliárd eur, z ktorých SR doteraz takmer nečerpala," dodal podpredseda vlády SR.
Podľa Hudáka EIB od roku 2004 do súčasnosti na Slovensku investovala 6,6 miliardy eur, teda v priemere 500 miliónov eur ročne. "V EIB podporených projektov je veľmi viditeľný napríklad obchvat Bratislavy," dodal Hudák. Nový rozpočet EÚ po roku 2020 bude podľa neho iný, ovplyvnený najmä brexitom a tým, že EÚ má viac cieľov zahŕňajúcich napríklad otázky migrácie či obrannej politiky.
Témou ich stretnutia bol podľa Rašiho najmä návrh financovania kohéznej politiky v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, stratégia investícií SR a spolupráca s EIB. "Rozprávali sme sa o možnostiach, ktoré nám EIB vie poskytnúť," informoval podpredseda vlády SR.
Jednou z možností spolupráce SR a EIB je podľa Rašiho kofinancovanie eurofondových projektov. "Vieme, že sa navrhuje, aby miera kofinancovania zo strany prijímateľov eurofondov bola väčšia. Vidíme tu priestor na to, aby sme mohli naplno čerpať eurofondy a práve kofinancujúcim partnerom by mohla byť EIB," povedal Raši.
"Veľký priestor vidíme v hybridných modeloch financovania. Spolupráca s EIB sa nám osvedčila aj v minulosti pri financovaní diaľnic a rýchlostných ciest," poznamenal. Treťou oblasťou možnej spolupráce SR a EIB je podľa Rašiho oblasť tzv. smart cities, kde je EIB výrazne aktívna. "Pomáha aj z oblasti expertnej úrovne a zároveň pripravuje programy na kofinancovanie aktivít súvisiacich so smart cities," doplnil Raši.
"V klasickej kohéznej obálke sa chceme sústrediť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov aj na čerpanie centrálne riadených programov tzv. komunitárnych programov, kde je v budúcom programovacom období vyčlenených až 175 miliárd eur, z ktorých SR doteraz takmer nečerpala," dodal podpredseda vlády SR.
Podľa Hudáka EIB od roku 2004 do súčasnosti na Slovensku investovala 6,6 miliardy eur, teda v priemere 500 miliónov eur ročne. "V EIB podporených projektov je veľmi viditeľný napríklad obchvat Bratislavy," dodal Hudák. Nový rozpočet EÚ po roku 2020 bude podľa neho iný, ovplyvnený najmä brexitom a tým, že EÚ má viac cieľov zahŕňajúcich napríklad otázky migrácie či obrannej politiky.
