MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Pre príjem do 10.000 eur by si mohli živnostníci uplatňovať doterajšiu sadzbu 60 %, pre zárobok od 10.000 do 15.000 eur by sa znížila na 40 %, pre príjem od 15.000 do 20.000 eur na 20 %.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Riešením problému rozdielneho daňového zaťaženia živnostníkov a zamestnancov, ako aj tzv. fiktívnych živnostníkov, by mohla byť aj zmena systému paušálnych výdavkov. S rastom príjmu by mohli postupne klesať. Ide o jedno z opatrení v Návrhu na ozdravenie verejných financií, ktorý nedávno predstavilo Ministerstvo financií (MF) SR.
"V prípade tohto konkrétneho opatrenia nejde zatiaľ o návrh MF SR, nepripravujeme legislatívne znenie, ale len o jednu z možností pre nasledujúcu vládu, ako konsolidovať verejné financie trvalými opatreniami so zachovaním ekonomického rastu," uviedol pre TASR rezort financií.
Reagoval tak na aktuálne zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), podľa ktorého Slovensko vykazuje vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov. Ich počet sa zvýšil za ostatných desať rokov z 84.000 na takmer 110.000. Výrazne podľa úradu narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov. NKÚ upozornil, že súčasný daňovo-odvodový systém na Slovensku je nastavený v neprospech pracovných pomerov.
V súčasnosti si môžu živnostníci uplatňovať paušálne výdavky vo výške 60 % po príjem na hranici platcu dane z pridanej hodnoty (DPH), čo je necelých 50.000 eur. Plošne platné paušálne výdavky však podľa MF využívajú daňovníci aj v oblastiach, ktorých skutočné náklady môžu byť oveľa nižšie, napríklad IT, vedecké či technické práce.
Rezort financií preto ako jednu z možností pre budúcu vládu pripravil nový model postupne klesajúcich paušálnych výdavkov. Pre príjem do 10.000 eur by si mohli živnostníci uplatňovať doterajšiu sadzbu 60 %, pre zárobok od 10.000 do 15.000 eur by sa znížila na 40 %, pre príjem od 15.000 do 20.000 eur na 20 % a pre zárobok od 20.000 do 30.000 eur na 10 %. Pre príjem nad túto hranicu by platila pevná výška paušálnych výdavkov 10.000 eur.
Táto zmena by sa podľa MF dotkla 165.000 živnostníkov uplatňujúcich si paušálne výdavky s príjmom nad 10.000 eur. Štátu by mohla priniesť približne 70 miliónov eur ročne. Vyžaduje si novelizáciu zákona o dani z príjmov, pri štandardnom legislatívnom procese by mohla byť účinná od roku 2025.
"V prípade tohto konkrétneho opatrenia nejde zatiaľ o návrh MF SR, nepripravujeme legislatívne znenie, ale len o jednu z možností pre nasledujúcu vládu, ako konsolidovať verejné financie trvalými opatreniami so zachovaním ekonomického rastu," uviedol pre TASR rezort financií.
Reagoval tak na aktuálne zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), podľa ktorého Slovensko vykazuje vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov. Ich počet sa zvýšil za ostatných desať rokov z 84.000 na takmer 110.000. Výrazne podľa úradu narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov. NKÚ upozornil, že súčasný daňovo-odvodový systém na Slovensku je nastavený v neprospech pracovných pomerov.
V súčasnosti si môžu živnostníci uplatňovať paušálne výdavky vo výške 60 % po príjem na hranici platcu dane z pridanej hodnoty (DPH), čo je necelých 50.000 eur. Plošne platné paušálne výdavky však podľa MF využívajú daňovníci aj v oblastiach, ktorých skutočné náklady môžu byť oveľa nižšie, napríklad IT, vedecké či technické práce.
Rezort financií preto ako jednu z možností pre budúcu vládu pripravil nový model postupne klesajúcich paušálnych výdavkov. Pre príjem do 10.000 eur by si mohli živnostníci uplatňovať doterajšiu sadzbu 60 %, pre zárobok od 10.000 do 15.000 eur by sa znížila na 40 %, pre príjem od 15.000 do 20.000 eur na 20 % a pre zárobok od 20.000 do 30.000 eur na 10 %. Pre príjem nad túto hranicu by platila pevná výška paušálnych výdavkov 10.000 eur.
Táto zmena by sa podľa MF dotkla 165.000 živnostníkov uplatňujúcich si paušálne výdavky s príjmom nad 10.000 eur. Štátu by mohla priniesť približne 70 miliónov eur ročne. Vyžaduje si novelizáciu zákona o dani z príjmov, pri štandardnom legislatívnom procese by mohla byť účinná od roku 2025.
