< sekcia Ekonomika

Rezort práce navrhne vláde zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur

Ilustračné foto. Foto: TASR/František Iván

Odborári naďalej trvali na razantnejšom raste minimálnej mzdy na 607,80 eura.

Bratislava 23. septembra (TASR) - Ministerstvo práce predloží na rokovanie vlády návrh nariadenia na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 580 eur zo súčasnej úrovne 520 eur, avšak s nesúhlasom zástupcov zamestnávateľov, ktorí mali k návrhu výhrady na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady. Sociálni partneri, ako aj rezort práce sú pritom ochotní rokovať aj o odpojení minimálnej mzdy od príplatkov.

"Tripartita nedospela k dohode pri návrhu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy. Jednotne všetci sociálni partneri boli proti návrhu, odborári navrhovali viac, zamestnávatelia menej," zhodnotil minister práce Ján Richter (Smer-SD). Podľa ministra nebol až taký problematický samotný návrh výšky minimálnej mzdy, ale najmä nadväzujúcich 42 príplatkov, ktoré sa odvíjajú od minimálnej mzdy. "Inštitút finančnej politiky analyzuje možné dosahy a riešenia, ktoré by súviseli s tým, že by sme podľa možnosti aspoň niekde oddelili minimálnu mzdu od tých príplatkov. Som pripravený rokovať a diskutovať o tom, že by príplatky za nočnú, sviatky boli oslobodené od daní a odvodov," priblížil Richter.

Odborári naďalej trvali na razantnejšom raste minimálnej mzdy na 607,80 eura. "Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR zotrváva na svojom stanovisku, vychádzame zo 60 % priemernej predpokladanej mzdy v národnom hospodárstve. Pôvodný návrh bol 635 eur, po istých diskusiách a po vyhodnotení štatistík sme náš návrh upravili," priblížila viceprezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.

Zamestnávatelia boli naďalej zásadne proti navrhovanej výške ministerstvom a presadzovali zvýšenie na 552,20 eura, výhrady malo aj Združenie miest a obcí Slovenska. "Otvorila sa diskusia odpojenia minimálnej mzdy, to je kľúčový problém, prečo minimálnu mzdu nie v takej výške, ako navrhuje ministerstvo," uviedol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka. AZZZ SR tiež kritizuje, že o nastavení minimálnej mzdy sa diskutuje na konci volebného obdobia. Narážal tým na poslanecký návrh Erika Tomáša a Roberta Fica (obaja Smer-SD), ktorým chcú ustanoviť vzorec určovania minimálnej mzdy. "Preto sme kritizovali návrh. Je to nedobrý spôsob predkladania a vstupovania do pracovno-právnej legislatívy. Celá diskusia chýba," doplnil Machunka. Vie si predstaviť komplexný materiál o minimálnej mzde, ktorý by riešil jej odpojenie od ďalších zákonov. "Vieme si predstaviť diskusiu k odvetvovej minimálnej mzde a všetko toto je potrebné podložiť dôkladnými analýzami a chce to svoj čas, odbornú diskusiu. Malo by to prebiehať na začiatku volebného obdobia, nie na konci," podotkol Machunka.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga tiež kritizoval poslaneckú novelu za to, že nebol k nej legislatívny proces. "Vraciame sa ako keby spiatočkou. To, čo už parlament odsúhlasil, prerokovávame na tripartite. Momentálne nepotrebujeme tak rýchlo upravovať zákon o minimálnej mzde, lebo ju na rok 2020 stanoví vláda na svojom zasadnutí a pre rok 2021 'pretečie ešte veľa vody'," myslí si Kiraľvarga. AZZZ tiež vadí prepojenie minimálnej mzdy s ostatnými zákonmi. "Hlavne nám vadia náklady, ktoré súvisia so mzdou, a to vysoké a odvodové zaťaženie," podotkol Kiraľvarga.

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) mala tiež výhrady k poslaneckému návrhu. "Upozornili sme na viac ako 40 napojených zákonov, tiež na to, že by minimálna mzda mala reflektovať nielen na to, čo bolo, ale aj na prognózy a situáciu v ekonomike," skonštatoval zástupca APZ Pavol Prepiak. Združenie miest a obcí Slovenska sa tiež pri nastavení minimálnej mzdy podľa slov jej výkonného podpredsedu Jozefa Turčányho prikláňa k "predvídateľným ukazovateľom, ktoré majú ekonomický základ". "Potom si myslíme, že tento zákon by mohol mať úspech a priniesť mnoho dobrého aj do rokovania sociálnych partnerov," dodal Turčány.

Richter zároveň avizoval, že ministerstvo plánuje pripraviť k poslaneckej novele Erika Tomáša a Roberta Fica o minimálnej mzde pozmeňujúci návrh týkajúci sa verejného obstarávania práce, aby platy neboli pod úrovňou minimálnej mzdy. Týka sa to napríklad SBS alebo upratovacích služieb.