Attack on Prime Minister
News in English
Návrh novely ústavného zákona je v parlamente už dva roky, pre spory v bývalej vládnej koalícii však doteraz nebol schválený.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) - Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhová brzda, nie je v súčasnom znení zosúladená s pravidlami pre výdavkové limity. Znižuje to funkčnosť týchto pravidiel a je potrebná rýchla modernizácia dlhovej brzdy, upozornil v rámci rozpravy k návrhu výdavkových limitov v Národnej rade (NR) SR predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
"Doterajšie sankcie dlhovej brzdy budú vyžadovať náhle vyrovnaný rozpočet pre rok 2024, čo môže destabilizovať ekonomiku... RRZ apeluje na prijatie predloženej novely. Novela by tieto pravidlá uviedla do súladu, aby tak zostala možnosť dosiahnuť plynulé zlepšovanie zdravia verejných financií bez negatívnejších zásahov do ekonomického vývoja," zdôraznil Tóth.
Návrh novely ústavného zákona je v parlamente už dva roky, pre spory v bývalej vládnej koalícii však doteraz nebol schválený. SaS dlhodobo požaduje, aby sa doň zapracovala aj tzv. daňová brzda, teda obmedzenie celkového daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku. Predseda rozpočtovej rady takýto postup nepovažuje za správny.
"Myslíme si, že je nesprávne, aj rozpočtové nezodpovedné, blokovať novelu podmieňovaním daňovou brzdou," vyhlásil Tóth. Pripomenul, že to nebolo ani súčasťou konceptu dlhovej brzdy, keď sa pred desiatimi rokmi prijímala. Jej cieľ je podľa neho iný.
"Je to zákon o zodpovednom rozpočtovaní, kde sa politické spektrum nelíši na pravicu a ľavicu, má zabezpečiť, aby výdavky a príjmy boli v súlade," vysvetlil. Ak by sa zaviedla daňová brzda na približne súčasnej úrovni, zabránila by tomu, aby sa dali zvyšovať výdavky rozpočtu zavedením nových príjmov. Riešilo by sa tak skôr obmedzovanie veľkosti štátu, čo už je politická a ideologická otázka, myslí si predseda RRZ.
"Je tu možnosť mať daňovú brzdu v separátnom ústavnom zákone, ale mala by sa vyčleniť ideologická vec od všeobecného dobra, ktoré by malo byť vo forme - chceme, aby výdavky boli kryté príjmami," dodal Tóth.
Predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS) pripustil, že je potrebné doriešiť novelizáciu dlhovej brzdy. Jeho strana však podľa neho naďalej trvá na tom, že má obsahovať aj daňovú brzdu.
"Konsolidácia sa dá riešiť aj prenosom na ľudí a firmy, zvýšením daní a odvodov. To nie je skutočné riešenie pre štát a robí to veľký problém ekonomike, jej konkurencieschopnosti. Je to stále našou podmienkou, požiadavkou," zdôraznil v diskusii na pôde parlamentu.
V súvislosti s návrhom na riešenie daňovej brzdy v osobitnom zákone Viskupič upozornil, že takúto úpravu by síce mali ľudia veľmi radi, ale zároveň je to veľké obmedzenie pre politikov a na jej schválenie sa tak v parlamente asi nenájde väčšina. SaS sa preto snaží presadiť ju v jednom balíku s ostatnými potrebnými zmenami v dlhovej brzde.
"Nehovorím, že rozumné alebo prijateľné riešenie je vyrovnaný rozpočet pre budúci rok. To je samozrejme nemožné, na tom sa zhodneme všetci," pripustil Viskupič. Zároveň však pripomenul, že keď po predčasných septembrových voľbách nastúpi nová vláda, bude mať dva roky výnimku z uplatňovania najvyšších sankcií dlhovej brzdy. "Nebude zaviazaná, ani keď sa nič nestane, vyrovnaným rozpočtom," dodal.
"Doterajšie sankcie dlhovej brzdy budú vyžadovať náhle vyrovnaný rozpočet pre rok 2024, čo môže destabilizovať ekonomiku... RRZ apeluje na prijatie predloženej novely. Novela by tieto pravidlá uviedla do súladu, aby tak zostala možnosť dosiahnuť plynulé zlepšovanie zdravia verejných financií bez negatívnejších zásahov do ekonomického vývoja," zdôraznil Tóth.
Návrh novely ústavného zákona je v parlamente už dva roky, pre spory v bývalej vládnej koalícii však doteraz nebol schválený. SaS dlhodobo požaduje, aby sa doň zapracovala aj tzv. daňová brzda, teda obmedzenie celkového daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku. Predseda rozpočtovej rady takýto postup nepovažuje za správny.
"Myslíme si, že je nesprávne, aj rozpočtové nezodpovedné, blokovať novelu podmieňovaním daňovou brzdou," vyhlásil Tóth. Pripomenul, že to nebolo ani súčasťou konceptu dlhovej brzdy, keď sa pred desiatimi rokmi prijímala. Jej cieľ je podľa neho iný.
"Je to zákon o zodpovednom rozpočtovaní, kde sa politické spektrum nelíši na pravicu a ľavicu, má zabezpečiť, aby výdavky a príjmy boli v súlade," vysvetlil. Ak by sa zaviedla daňová brzda na približne súčasnej úrovni, zabránila by tomu, aby sa dali zvyšovať výdavky rozpočtu zavedením nových príjmov. Riešilo by sa tak skôr obmedzovanie veľkosti štátu, čo už je politická a ideologická otázka, myslí si predseda RRZ.
"Je tu možnosť mať daňovú brzdu v separátnom ústavnom zákone, ale mala by sa vyčleniť ideologická vec od všeobecného dobra, ktoré by malo byť vo forme - chceme, aby výdavky boli kryté príjmami," dodal Tóth.
Predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS) pripustil, že je potrebné doriešiť novelizáciu dlhovej brzdy. Jeho strana však podľa neho naďalej trvá na tom, že má obsahovať aj daňovú brzdu.
"Konsolidácia sa dá riešiť aj prenosom na ľudí a firmy, zvýšením daní a odvodov. To nie je skutočné riešenie pre štát a robí to veľký problém ekonomike, jej konkurencieschopnosti. Je to stále našou podmienkou, požiadavkou," zdôraznil v diskusii na pôde parlamentu.
V súvislosti s návrhom na riešenie daňovej brzdy v osobitnom zákone Viskupič upozornil, že takúto úpravu by síce mali ľudia veľmi radi, ale zároveň je to veľké obmedzenie pre politikov a na jej schválenie sa tak v parlamente asi nenájde väčšina. SaS sa preto snaží presadiť ju v jednom balíku s ostatnými potrebnými zmenami v dlhovej brzde.
"Nehovorím, že rozumné alebo prijateľné riešenie je vyrovnaný rozpočet pre budúci rok. To je samozrejme nemožné, na tom sa zhodneme všetci," pripustil Viskupič. Zároveň však pripomenul, že keď po predčasných septembrových voľbách nastúpi nová vláda, bude mať dva roky výnimku z uplatňovania najvyšších sankcií dlhovej brzdy. "Nebude zaviazaná, ani keď sa nič nestane, vyrovnaným rozpočtom," dodal.
