Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Uviedol to analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Autor TASR
Bratislava 12. augusta (TASR) - Správa o údajnom vylúčení ruského Rosatomu zo zoznamu uchádzačov o podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) je celkom prekvapivá. Uviedol to pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida v reakcii na minulotýždňové medializované správy o tom, že taliansky Enel vylúčil ruských kupcov zo zoznamu uchádzačov o SE.
"Spoločnosť Enel nevylučuje žiadneho uchádzača o Slovenské elektrárne. Proces je transparentný a otvorený všetkým potenciálnym kandidátom," spresnila 7. augusta hovorkyňa spoločnosti Enel S.p.A. Roberta Vivenzio v reakcii na informáciu agentúry Bloomberg. Tá s odvolaním sa na ľudí oboznámených so situáciou informovala, že Enel vylúčil dohodu o predaji SE, ktoré vlastnia aj jadrové elektrárne, ruským firmám, a to vrátane štátnej firmy Rosatom.
"Veď koľko kupcov môže mať reálne záujem o financovanie nedostavanej jadrovej elektrárne (JE) Mochovce pri aktuálne nízkych cenách elektriny a posilnenej antijadrovej lobby v Európe? V podstate možno hovoriť o dvoch hráčoch, a to o českom ČEZ-e a ruskom Rosatome," poznamenal Badida.
Dokončený tretí a štvrtý blok JE v Mochovciach by podľa Badidu znamenal nárast ponuky elektrickej energie o približne 8 TWh ročne, ktorú by bolo potrebné niekde umiestniť. "Samozrejme, časť elektriny by si našla svojich odberateľov v ČR, čo ČEZ-u nemôže vyhovovať. A keďže dostavba Temelína je v nedohľadne, ČEZ by mal v súčasnosti disponovať dostatkom finančných prostriedkov na kúpu konkurenčných SE," konštatoval.
Podobne silná motivácia existuje podľa neho pri ruskom Rosatome, ktorý si kontrolou SE udrží odberateľa jadrového paliva od svojej dcérskej spoločnosti TVEL a zároveň sám dostavia JE Mochovce. "Takto si otvára dvere aj k ďalším európskym projektom v súlade so svojou stratégiou stavať, vlastniť a prevádzkovať jadrové elektrárne," podčiarkol.
Odstavenie jedného z mála vážnych záujemcov o kúpu Slovenských elektrární podľa analytika skôr znižuje ich cenu, a teda by malo byť v rozpore so záujmami predávajúceho. A to predovšetkým v situácii, kedy na obchodovanie s Rusmi neboli uvalené žiadne sankcie. "Ak si však ochrana strategickej infraštruktúry vyžaduje obmedzenie jej vlastníctva tretími štátmi, malo by to byť jasne zadefinované v legislatíve a nie presadzované ad hoc a pod rúškom tajomstva," dodal Badida.
"Spoločnosť Enel nevylučuje žiadneho uchádzača o Slovenské elektrárne. Proces je transparentný a otvorený všetkým potenciálnym kandidátom," spresnila 7. augusta hovorkyňa spoločnosti Enel S.p.A. Roberta Vivenzio v reakcii na informáciu agentúry Bloomberg. Tá s odvolaním sa na ľudí oboznámených so situáciou informovala, že Enel vylúčil dohodu o predaji SE, ktoré vlastnia aj jadrové elektrárne, ruským firmám, a to vrátane štátnej firmy Rosatom.
"Veď koľko kupcov môže mať reálne záujem o financovanie nedostavanej jadrovej elektrárne (JE) Mochovce pri aktuálne nízkych cenách elektriny a posilnenej antijadrovej lobby v Európe? V podstate možno hovoriť o dvoch hráčoch, a to o českom ČEZ-e a ruskom Rosatome," poznamenal Badida.
Dokončený tretí a štvrtý blok JE v Mochovciach by podľa Badidu znamenal nárast ponuky elektrickej energie o približne 8 TWh ročne, ktorú by bolo potrebné niekde umiestniť. "Samozrejme, časť elektriny by si našla svojich odberateľov v ČR, čo ČEZ-u nemôže vyhovovať. A keďže dostavba Temelína je v nedohľadne, ČEZ by mal v súčasnosti disponovať dostatkom finančných prostriedkov na kúpu konkurenčných SE," konštatoval.
Podobne silná motivácia existuje podľa neho pri ruskom Rosatome, ktorý si kontrolou SE udrží odberateľa jadrového paliva od svojej dcérskej spoločnosti TVEL a zároveň sám dostavia JE Mochovce. "Takto si otvára dvere aj k ďalším európskym projektom v súlade so svojou stratégiou stavať, vlastniť a prevádzkovať jadrové elektrárne," podčiarkol.
Odstavenie jedného z mála vážnych záujemcov o kúpu Slovenských elektrární podľa analytika skôr znižuje ich cenu, a teda by malo byť v rozpore so záujmami predávajúceho. A to predovšetkým v situácii, kedy na obchodovanie s Rusmi neboli uvalené žiadne sankcie. "Ak si však ochrana strategickej infraštruktúry vyžaduje obmedzenie jej vlastníctva tretími štátmi, malo by to byť jasne zadefinované v legislatíve a nie presadzované ad hoc a pod rúškom tajomstva," dodal Badida.
