Attack on Prime Minister
News in English
V tejto súvislosti by podľa zamestnávateľov mal balík "Fit for 55" zohľadňovať aj niekoľko kľúčových zásad.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) - Slovenskí zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) prijali spoločne s rakúskymi, maďarskými, českými, slovinskými a chorvátskymi zamestnávateľskými organizáciami stredoeurópsku deklaráciu k zelenému balíku opatrení Európskej komisie (EK) s názvom "Fit for 55". Zamestnávatelia regiónu akceptujú snahy Európskej únie (EÚ) o ambicióznejšie klimatické ciele a budú sa snažiť byť súčasťou ich dosahovania, avšak upozorňujú na nevyhnutnosť vytvorenia správneho regulačného rámca a vhodných systémov podpory. Informoval o tom tajomník RÚZ Martin Hošták.
"Je kľúčové, aby EÚ spoločne s vládami členských štátov vypracovali stabilný a stimulujúci regulačný rámec a efektívny systém podpory celého procesu dekarbonizácie," myslí si prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Priemyselné podniky podľa neho potrebujú dostatočné podmienky na realizáciu nevyhnutných zmien pri súčasnom zachovaní ich konkurencieschopnosti počas i po tomto procese. "Zároveň, v záujme predchádzania konkurenčných nevýhod, je dôležité, aby boli tieto podmienky pre všetkých rovnaké," dodal Kiraľvarga.
V tejto súvislosti by podľa zamestnávateľov mal balík "Fit for 55" zohľadňovať aj niekoľko kľúčových zásad. Zdôraznili, že ciele balíka by mali byť dosahované nákladovo efektívnym spôsobom pri súčasnom rešpektovaní technologickej neutrality, jednotlivé členské štáty by zároveň mali mať možnosť určiť svoje vlastné vnútroštátne príspevky v závislosti od svojich reálnych možností.
"Potrebný je tiež prístup ku konkurencieschopnej a udržateľnej nízkouhlíkovej energii a efektívna a cielená finančná podpora výskumu, vývoja a inovácií nízkouhlíkových technológií z verejných zdrojov," spomenuli zamestnávatelia.
Vyššie ambície v oblasti klímy a rastúce náklady na uhlík si tiež podľa nich vyžadujú posilnenie - nie oslabenie - ochranných mechanizmov pred únikom uhlíka, pokiaľ neexistujú rovnaké spravodlivé podmienky pre všetkých výrobcov na medzinárodnej úrovni.
"Oprávneným spoločnostiam, ktoré zavádzajú nízkouhlíkové technológie, by mali byť naďalej bezplatne prideľované kvóty na úrovni plnej referenčnej hodnoty, a to minimálne do roku 2030," žiadajú tiež zamestnávatelia.
Dodali, že akékoľvek oslabovanie ochrany v dotknutých sektoroch počas tohto obdobia, napríklad postupným znižovaním bezplatnej alokácie pre sektory, pre ktoré chce Komisia zaviesť tzv. cezhraničný kompenzačný uhlíkový mechanizmus, by priamo ohrozilo ich konkurencieschopnosť aj samotnú transformáciu na nízkouhlíkové technológie.
V rámci revízie schémy obchodovania z emisnými kvótami zas zamestnávatelia žiadajú zamedziť uplatňovaniu medziodvetvového korekčného faktora zvýšením podielu bezplatne prideľovaných kvót, alebo použitím kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. "Podľa súčasných pravidiel bude bezplatné prideľovanie kvót na obdobie 2026-2030 vychádzať z priemerných úrovní výroby v období 2019-2023. To ale postihne spoločnosti v EÚ, ktoré mali v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 nereprezentatívne nízku produkciu," uviedli zamestnávatelia s tým, že preto by sa podľa nich mala zaviesť cielená doložka, aby produkcia v roku 2020 neovplyvnila tento výpočet.
"Je kľúčové, aby EÚ spoločne s vládami členských štátov vypracovali stabilný a stimulujúci regulačný rámec a efektívny systém podpory celého procesu dekarbonizácie," myslí si prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Priemyselné podniky podľa neho potrebujú dostatočné podmienky na realizáciu nevyhnutných zmien pri súčasnom zachovaní ich konkurencieschopnosti počas i po tomto procese. "Zároveň, v záujme predchádzania konkurenčných nevýhod, je dôležité, aby boli tieto podmienky pre všetkých rovnaké," dodal Kiraľvarga.
V tejto súvislosti by podľa zamestnávateľov mal balík "Fit for 55" zohľadňovať aj niekoľko kľúčových zásad. Zdôraznili, že ciele balíka by mali byť dosahované nákladovo efektívnym spôsobom pri súčasnom rešpektovaní technologickej neutrality, jednotlivé členské štáty by zároveň mali mať možnosť určiť svoje vlastné vnútroštátne príspevky v závislosti od svojich reálnych možností.
"Potrebný je tiež prístup ku konkurencieschopnej a udržateľnej nízkouhlíkovej energii a efektívna a cielená finančná podpora výskumu, vývoja a inovácií nízkouhlíkových technológií z verejných zdrojov," spomenuli zamestnávatelia.
Vyššie ambície v oblasti klímy a rastúce náklady na uhlík si tiež podľa nich vyžadujú posilnenie - nie oslabenie - ochranných mechanizmov pred únikom uhlíka, pokiaľ neexistujú rovnaké spravodlivé podmienky pre všetkých výrobcov na medzinárodnej úrovni.
"Oprávneným spoločnostiam, ktoré zavádzajú nízkouhlíkové technológie, by mali byť naďalej bezplatne prideľované kvóty na úrovni plnej referenčnej hodnoty, a to minimálne do roku 2030," žiadajú tiež zamestnávatelia.
Dodali, že akékoľvek oslabovanie ochrany v dotknutých sektoroch počas tohto obdobia, napríklad postupným znižovaním bezplatnej alokácie pre sektory, pre ktoré chce Komisia zaviesť tzv. cezhraničný kompenzačný uhlíkový mechanizmus, by priamo ohrozilo ich konkurencieschopnosť aj samotnú transformáciu na nízkouhlíkové technológie.
V rámci revízie schémy obchodovania z emisnými kvótami zas zamestnávatelia žiadajú zamedziť uplatňovaniu medziodvetvového korekčného faktora zvýšením podielu bezplatne prideľovaných kvót, alebo použitím kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. "Podľa súčasných pravidiel bude bezplatné prideľovanie kvót na obdobie 2026-2030 vychádzať z priemerných úrovní výroby v období 2019-2023. To ale postihne spoločnosti v EÚ, ktoré mali v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 nereprezentatívne nízku produkciu," uviedli zamestnávatelia s tým, že preto by sa podľa nich mala zaviesť cielená doložka, aby produkcia v roku 2020 neovplyvnila tento výpočet.
