Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Ekonomika

SAMO: Obchod je závislý na svojich zákazníkoch aj dodávateľoch

Predvianočné nákupy v obchodnom centre v Košiciach Foto: TASR/František Iván

Obchodníci  zo Slovenskej aliancie moderného obchodu vnímajú svoj záväzok voči domácej ekonomike ako celku a snažia sa pôsobiť aj opačným smerom.

Bratislava 2. októbra (TASR) - Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) veľmi citlivo vnímajú diskusiu o vyváženosti vzťahov v dodávateľskom reťazci, najmä v súvislosti s mnohými mýtmi a politizáciou, ktoré túto diskusiu poznačujú. Uviedla to pre TASR hovorkyňa SAMO Diana Chovancová Stanková.

" V prvom rade si treba uvedomiť, že aj obchod je len súčasťou reťazca a zodpovedá sa predovšetkým jeho ďalšiemu článku, ktorým sú zákazníci. Tí určujú, čo, v akej kvalite a za akú cenu chcú nakupovať. Obchod tento dopyt následne komunikuje smerom k svojim dodávateľom," vysvetlila predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.

Zároveň však obchodníci vnímajú svoj záväzok voči domácej ekonomike ako celku a snažia sa pôsobiť aj opačným smerom. Pracujú so zákazníkmi, zoznamujú ich s novými trendmi zdravého stravovania, posilňujú ich väzbu s lokálnymi dodávateľmi.

Príkladom je nedávna kríza, keď reťazce veľmi operatívne ponúkli pomoc prvovýrobcom a spracovateľom mlieka na Slovensku v  nepriaznivej situácii spôsobenej krízou na trhu s mliekom. V záujme zvýšenia predaja slovenského mlieka a mliečnych produktov realizovali obchodné reťazce od mája tohto roku masívne letákové alebo televízne produktové kampane.

Túto prepojenosť s lokálnou ekonomikou ilustrujú aj množstvá domácich výrobkov na pultoch. Toto je jedna z mnohých mýtizovaných tém, ktoré obchodníkov dlhodobo frustrujú. Často prezentované percentá podielu lokálnych výrobkov na pultoch reťazcov sú totiž skreslené veľkosťou jednotlivých reťazcov. Veľký reťazec vykazujúci relatívne nízke percento domácich výrobkov ich totiž v absolútnych počtoch ponúka stále násobne viac ako menšie organizácie chváliace sa mimoriadne vysokými percentami.

Pre posilnenie vzťahov s dodávateľmi prijali obchodníci rôzne opatrenia, ako napríklad zavedenie štandardizovanej platobnej politiky pre stredných a veľkých dodávateľov potravín alebo skracovanie termínov splatnosti pre malých podnikateľov.

Podobne ako ostatné články v potravinovom dodávateľskom reťazci, aj obchodníci čelia konkurenčnému boju, čo má vplyv na vyváženosť marží. Obviňovanie obchodníkov z neprimeranej deľby marže na úkor poľnohospodárov a potravinárov preto nie je na mieste. Na cenu potraviny vplývajú všetky články reťazca, nerozhoduje o nej obchodník ale zákazník. "Z vplyvu intenzívnej hospodárskej súťaže v maloobchode profituje predovšetkým zákazník, a to vo forme nižších cien potravín," povedala Katarína Fašiangová.

SAMO v minulosti niekoľkokrát upozorňovalo, že údajné nadmerné marže obchodníkov sú mýtus. Dokazujú to aj nezávislé štúdie domácich či zahraničných inštitúcií. Analýza Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva zaoberajúca sa štruktúrou spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v horizonte rokov 2004 až 2012 konštatuje, že obchod mal v uvedenom období najnižší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene týchto komodít (12,50 %) spomedzi všetkých subjektov potravinovej vertikály, dokonca menej než bola priemerná hodnota podielu štátu na DPH (16,23 %). Naopak najvyšší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene vybraných živočíšnych komodít mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66 %) a spracovatelia (19,68 %).

Interpretácia obchodnej marže je často mätúca a nesprávna, nakoľko je prezentovaná ako zisk obchodníka. V skutočnosti sa ňou rozumie rozpätie (bez DPH) medzi nákupnou a predajnou cenou produktu. Čistá marža obchodníka sa dá vyčísliť až po odčítaní nákladových položiek súvisiacich s podnikaním, ako napríklad mzdy, nájom, energie, marketing, straty a podobne.

Obchodníci združení v SAMO vítajú možnosť o týchto témach diskutovať odborne a vecne. Obchod je odvetvie, ktoré dáva prácu desaťtisícom obyvateľov Slovenska a investuje bez akejkoľvek štátnej podpory. Je pritom závislý na svojich zákazníkoch, ale aj dodávateľoch, bez jedných ani druhých by nemohol fungovať.

Všetky stupne, ktorými potravina prejde z farmy na stôl, sa navzájom potrebujú. Je preto dôležité kultivovať vzťahy a stavať napríklad aj na dobrých skúsenostiach zo zahraničia, kde obchodníci spoločne s dodávateľmi budujú nezávislé organizácie na spravodlivé riešenie prípadných sporov a nedorozumení. V konečnom dôsledku totiž ide o zákazníka – o jeho potreby, chute, o jeho bezpečnosť.

SAMO združuje spoločnosti obchodu, ktoré na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú 610 maloobchodných a šesť veľkoobchodných prevádzok. Členovia SAMO sa radia medzi najvýznamnejších investorov, keď od začiatku svojho pôsobenia na slovenskom trhu tu doteraz preinvestovali spolu takmer 2,5 miliardy eur, a to bez úľav v rámci štátnej pomoci. Členovia združenia sa zároveň radia aj medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. V súčasnosti spolu zamestnávajú viac ako 26.000 ľudí.