Attack on Prime Minister
News in English
Slovenská republika patrí dlhodobo medzi krajiny, kde jadrová energetika predstavuje základ energetického mixu.
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) - Nové jadrové zdroje nie sú odpoveďou na energetickú krízu. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Slovenská republika patrí dlhodobo medzi krajiny, kde jadrová energetika predstavuje základ energetického mixu. V dobe, kedy je už jasné, že Európa bude čeliť nedostatku plynu, vysoká produkcia energie z jadra dáva dobrý základ pre postupný prechod na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Silnejú však hlasy, ktoré volajú po nových jadrových zdrojoch, čo považuje SAPI za riskantnú stratégiu.
"Priaznivci jadra často argumentujú nízkou cenou vyrobenej energie, čo je však zavádzajúce tvrdenie. Skutočná cena energie totiž nie je len to, za koľko elektráreň energiu vyrobí, ale mala by zohľadňovať aj celý životný cyklus zariadenia, od výstavby, cez prevádzku až po likvidáciu. A tu sa zrazu ukazuje, že jadro vôbec nie je lacné, keďže priemerné náklady na výstavbu jadrového zdroja sa v EÚ pohybujú v rozmedzí 8 až 10 miliárd eur na jeden nový blok. Cena takto vyrobenej elektriny je podľa medzinárodných porovnaní a analýz až dvojnásobne vyššia ako v prípade energie vyrobenej zo slnka či vetra," priblížil Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Energetická transformácia, ktorá pokračuje v celej Európe, už podľa SAPI nie hnaná len cieľmi v oblasti klimatickej neutrality. Oveľa dôležitejšie sú pre mnohé firmy ciele ekonomické a pre energetickú bezpečnosť krajín zas dosiahnutie energetickej nezávislosti. Tú podľa SAPI môžeme dosiahnuť jedine s OZE, ktoré vyrábajú z toho, čo bude k dispozícii vždy – slnko, vietor, voda, biomasa a energia zo zeme.
"Výstavba jadrovej elektrárne trvá v EÚ v priemere 15 rokov a viac, čo potvrdzujú aj nedávno spustené nové jadrové bloky vo fínskom OIkiluoto a v slovenských Mochovciach. To je príliš dlhá doba na to, aby mohli byť odpoveďou na nové výzvy súvisiace s geopolitickými a klimatickými zmenami vyžadujúcimi nahradenie plynu a fosílnych palív. V prípade obnoviteľných zdrojov vieme čas výstavby skrátiť pri niektorých aj na menej ako rok, pri iných v závislosti od rýchlosti povoľovacích procesov na dva až tri roky," dodal Karaba.
Jadrová energetika je podľa neho síce klimaticky prospešný zdroj, ale z pohľadu zmien v geopolitickej situácii vo svete nie dostatočne flexibilný. "Bez pochýb má v energetike ešte desaťročia svoje opodstatnenie, ale prioritou by mali byť lokálne obnoviteľné zdroje a na nich založená moderná energetika. Aj tie si vyžiadajú investície do distribučných a prenosových sietí či batériových úložísk, ale viac jadra nie je odpoveďou ani v otázke ekológie, keďže stále nie je vyriešený problém jadrového odpadu a už vôbec nie v otázke nižších cien energií," uzatvoril Karaba.
Slovenská republika patrí dlhodobo medzi krajiny, kde jadrová energetika predstavuje základ energetického mixu. V dobe, kedy je už jasné, že Európa bude čeliť nedostatku plynu, vysoká produkcia energie z jadra dáva dobrý základ pre postupný prechod na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Silnejú však hlasy, ktoré volajú po nových jadrových zdrojoch, čo považuje SAPI za riskantnú stratégiu.
"Priaznivci jadra často argumentujú nízkou cenou vyrobenej energie, čo je však zavádzajúce tvrdenie. Skutočná cena energie totiž nie je len to, za koľko elektráreň energiu vyrobí, ale mala by zohľadňovať aj celý životný cyklus zariadenia, od výstavby, cez prevádzku až po likvidáciu. A tu sa zrazu ukazuje, že jadro vôbec nie je lacné, keďže priemerné náklady na výstavbu jadrového zdroja sa v EÚ pohybujú v rozmedzí 8 až 10 miliárd eur na jeden nový blok. Cena takto vyrobenej elektriny je podľa medzinárodných porovnaní a analýz až dvojnásobne vyššia ako v prípade energie vyrobenej zo slnka či vetra," priblížil Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Energetická transformácia, ktorá pokračuje v celej Európe, už podľa SAPI nie hnaná len cieľmi v oblasti klimatickej neutrality. Oveľa dôležitejšie sú pre mnohé firmy ciele ekonomické a pre energetickú bezpečnosť krajín zas dosiahnutie energetickej nezávislosti. Tú podľa SAPI môžeme dosiahnuť jedine s OZE, ktoré vyrábajú z toho, čo bude k dispozícii vždy – slnko, vietor, voda, biomasa a energia zo zeme.
"Výstavba jadrovej elektrárne trvá v EÚ v priemere 15 rokov a viac, čo potvrdzujú aj nedávno spustené nové jadrové bloky vo fínskom OIkiluoto a v slovenských Mochovciach. To je príliš dlhá doba na to, aby mohli byť odpoveďou na nové výzvy súvisiace s geopolitickými a klimatickými zmenami vyžadujúcimi nahradenie plynu a fosílnych palív. V prípade obnoviteľných zdrojov vieme čas výstavby skrátiť pri niektorých aj na menej ako rok, pri iných v závislosti od rýchlosti povoľovacích procesov na dva až tri roky," dodal Karaba.
Jadrová energetika je podľa neho síce klimaticky prospešný zdroj, ale z pohľadu zmien v geopolitickej situácii vo svete nie dostatočne flexibilný. "Bez pochýb má v energetike ešte desaťročia svoje opodstatnenie, ale prioritou by mali byť lokálne obnoviteľné zdroje a na nich založená moderná energetika. Aj tie si vyžiadajú investície do distribučných a prenosových sietí či batériových úložísk, ale viac jadra nie je odpoveďou ani v otázke ekológie, keďže stále nie je vyriešený problém jadrového odpadu a už vôbec nie v otázke nižších cien energií," uzatvoril Karaba.
