Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V roku 2023 pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 gigawattov (GW) nových výrobných zdrojov na báze OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022.
Autor TASR
Bratislava 19. januára (TASR) - Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) by sa mala do roku 2028 vo svete zvýšiť o takmer 70 % v porovnaní s rokom 2022. Výroba elektriny z vetra by pritom mala predbehnúť výrobu z jadrových elektrární už v roku 2025. Upozornila na to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) s odvolaním sa na aktuálnu štúdiu Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Na Slovensku sa pritom podľa SAPI stále nepodarilo vytvoriť prostredie, ktoré by umožnilo naskočiť na trend vyššieho využívania elektriny z vetra.
V roku 2023 pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 gigawattov (GW) nových výrobných zdrojov na báze OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022. Rovnako ako vlani, aj v najbližších piatich rokoch majú byť hlavným ťahúňom rastu využívania zelenej energie fotovoltické elektrárne, nasledované veternými elektrárňami.
Pri veternej energetike vidí aj IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu jej využívania v Európskej únii (EÚ) povoľovacie procesy. "V prípade Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram," upozornil člen Výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
V roku 2028 majú podľa IEA pokrývať OZE až 42 % výroby elektriny, pričom podiel veterných a solárnych elektrární bude na úrovni 25 %. "Aj tieto čísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba dočasný fenomén, ale zrýchlenie už pred rokmi nastúpeného jasného trendu," zdôraznil Lacko. Výhodou veterných elektrární v porovnaní s tradičnými zdrojmi je podľa neho nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne rýchly proces výstavby v prípade rozumne nastavených povoľovacích procesov.
Práve pomalé tempo zmien v povoľovacích procesoch môže podľa SAPI spôsobiť, že Slovensko celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj prospech. "V tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré procesy sa ešte skomplikovali," priblížil Lacko.
Za jednu z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj technické kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie si vyžadujú viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární. SAPI upozornila, že aj na Slovensku sa posilnenie kapacít sietí považuje za jednu z vecí, ktoré je potrebné spoločne s výstavbou OZE riešiť.
Asociácia vyzdvihla, že na Slovensku sa už pripravujú alebo realizujú viaceré projekty, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky aj pre vyššie využívanie OZE. Ide napríklad o cezhraničné projekty ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné siete a posilňuje sa prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Na tieto projekty poskytla EÚ 200 miliónov eur.
"Ďalšie stovky miliónov budú k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni schváleného Akčného plánu EÚ pre rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri investíciách do technických kapacít potrebných aj pre rozvoj veternej energetiky pokryje EÚ významnú časť nákladov," doplnil Lacko.
V roku 2023 pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 gigawattov (GW) nových výrobných zdrojov na báze OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022. Rovnako ako vlani, aj v najbližších piatich rokoch majú byť hlavným ťahúňom rastu využívania zelenej energie fotovoltické elektrárne, nasledované veternými elektrárňami.
Pri veternej energetike vidí aj IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu jej využívania v Európskej únii (EÚ) povoľovacie procesy. "V prípade Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram," upozornil člen Výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
V roku 2028 majú podľa IEA pokrývať OZE až 42 % výroby elektriny, pričom podiel veterných a solárnych elektrární bude na úrovni 25 %. "Aj tieto čísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba dočasný fenomén, ale zrýchlenie už pred rokmi nastúpeného jasného trendu," zdôraznil Lacko. Výhodou veterných elektrární v porovnaní s tradičnými zdrojmi je podľa neho nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne rýchly proces výstavby v prípade rozumne nastavených povoľovacích procesov.
Práve pomalé tempo zmien v povoľovacích procesoch môže podľa SAPI spôsobiť, že Slovensko celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj prospech. "V tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré procesy sa ešte skomplikovali," priblížil Lacko.
Za jednu z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj technické kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie si vyžadujú viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární. SAPI upozornila, že aj na Slovensku sa posilnenie kapacít sietí považuje za jednu z vecí, ktoré je potrebné spoločne s výstavbou OZE riešiť.
Asociácia vyzdvihla, že na Slovensku sa už pripravujú alebo realizujú viaceré projekty, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky aj pre vyššie využívanie OZE. Ide napríklad o cezhraničné projekty ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné siete a posilňuje sa prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Na tieto projekty poskytla EÚ 200 miliónov eur.
"Ďalšie stovky miliónov budú k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni schváleného Akčného plánu EÚ pre rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri investíciách do technických kapacít potrebných aj pre rozvoj veternej energetiky pokryje EÚ významnú časť nákladov," doplnil Lacko.
