Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Makroekonóm zo Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta priblížil, že za rastom úrokových výnosov je najmä boj centrálnej banky s infláciou a riziko štátu.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) - Dodatočné zdanenie bánk by znamenalo menej peňazí pre štát. Zároveň by zdanenie ovplyvnilo možnosti úverovania, čo by tiež viedlo k vyšším sadzbám. Ak bankám klesnú zisky, do štátnej pokladnice by tak zaplatili menej na daniach aj na odvodoch, nebolo by to teda prospešné pre štát ani pre ľudí. Vo štvrtok to na tlačovej konferencii uviedol prezident Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Daniel Kollár.
"Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k ich vyšším sadzbám. To bude mať vplyv na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie z pohľadu ich dostupnosti a možností bánk požičiavať, ako aj z pohľadu ich úročenia," uviedol Kollár s tým, že je dôležité, aby nebola ohrozená stabilita bánk, pretože zdravý bankový sektor môže byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky.
Analytici na tlačovej konferencii upozornili na výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre SBA, z ktorých vyplýva, že podľa 58 % opýtaných by sa zdanenie bánk nemalo zvyšovať, aby ľudia v prípade potreby dokázali získať úver ľahko a za priaznivých podmienok. S vyšším zdanením bánk súhlasilo 42 % respondentov. S tým, že by banky mali byť zdanené viac aj v prípade, že by to znamenalo nižšiu dostupnosť úverov, súhlasí 38 % opýtaných. Naopak, 44 % respondentov bolo proti a 18 % nevedelo na otázku odpovedať.
Z prieskumu tiež vyplýva, že najväčšie zisky na Slovensku z rôznych sektorov majú podľa štyroch z desiatich opýtaných práve banky. Analytik SBA Marcel Laznia však uviedol, že zisk a ziskovosť bankového sektora nie je mimoriadna ani nadštandardná. Poukázal na to, že rast zisku bánk na Slovensku bol po zdanení za rok 2022 na úrovni 14,1 %, kým všetky firmy na Slovensku mali zisk na úrovni 14 %. Zároveň v roku 2022 zarobila jedna banka v Česku viac ako 25 bánk na Slovensku.
Makroekonóm zo Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta priblížil, že za rastom úrokových výnosov je najmä boj centrálnej banky s infláciou a riziko štátu. Zvyšovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) tiež ovplyvnilo ziskovosť sektora v celej eurozóne.
"Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k ich vyšším sadzbám. To bude mať vplyv na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie z pohľadu ich dostupnosti a možností bánk požičiavať, ako aj z pohľadu ich úročenia," uviedol Kollár s tým, že je dôležité, aby nebola ohrozená stabilita bánk, pretože zdravý bankový sektor môže byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky.
Analytici na tlačovej konferencii upozornili na výsledky prieskumu agentúry Ipsos pre SBA, z ktorých vyplýva, že podľa 58 % opýtaných by sa zdanenie bánk nemalo zvyšovať, aby ľudia v prípade potreby dokázali získať úver ľahko a za priaznivých podmienok. S vyšším zdanením bánk súhlasilo 42 % respondentov. S tým, že by banky mali byť zdanené viac aj v prípade, že by to znamenalo nižšiu dostupnosť úverov, súhlasí 38 % opýtaných. Naopak, 44 % respondentov bolo proti a 18 % nevedelo na otázku odpovedať.
Z prieskumu tiež vyplýva, že najväčšie zisky na Slovensku z rôznych sektorov majú podľa štyroch z desiatich opýtaných práve banky. Analytik SBA Marcel Laznia však uviedol, že zisk a ziskovosť bankového sektora nie je mimoriadna ani nadštandardná. Poukázal na to, že rast zisku bánk na Slovensku bol po zdanení za rok 2022 na úrovni 14,1 %, kým všetky firmy na Slovensku mali zisk na úrovni 14 %. Zároveň v roku 2022 zarobila jedna banka v Česku viac ako 25 bánk na Slovensku.
Makroekonóm zo Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta priblížil, že za rastom úrokových výnosov je najmä boj centrálnej banky s infláciou a riziko štátu. Zvyšovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) tiež ovplyvnilo ziskovosť sektora v celej eurozóne.
