Brusel 3. septembra (TASR) – Európska komisia predložila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny, aktualizovaný zoznam kritických surovín a prognostickú štúdiu o kritických surovinách pre strategické technológie a sektory s výhľadom do rokov 2030 a 2050. Akčný plán predstavili podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.

Šefčovič spresnil, že cieľom akčného plánu je zabezpečiť, aby Európa mala dostatok kritických surovín, ktoré potrebuje pre všetky moderné technológie, a zaistiť opatrenia na zníženie surovinovej závislosti Európy od tretích krajín. To chce zaručiť posilnením získavania surovín z domácich zdrojov v EÚ, diverzifikáciou dodávok z tretích krajín a zefektívnením obehovej ekonomiky, čiže využívaním už použitých zdrojov.

Podľa jeho slov nové opatrenia EK podporia aj prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo a posilnia odolnosť Európy.

„Museli sme sa detailne pozrieť na to, čo máme v Európe, koľko toho budeme potrebovať, aké nerastné suroviny budeme musieť dovážať z tretích krajín a zabezpečiť, aby ten prístup k nim bol otvorený a férový. Nemôžeme tú bývalú závislosť na fosílnych zdrojoch zameniť závislosťou na kritických surovinách," vysvetlil Šefčovič.



Spresnil, že zoznam kritických surovín sa aktualizoval tak, aby odrážal zmenený hospodársky význam a výzvy v oblasti dodávok na základe ich priemyselnej využiteľnosti. Zoznam obsahuje 30 kritických surovín, prvýkrát naň pribudlo lítium, ktoré má zásadný význam pre prechod na elektromobilitu a pre plánované gigafabriky na ekologické batérie. Lítium sa na zoznam dostalo vďaka štúdiám, ktoré boli vypracované pre Európsku alianciu pre batérie.

Šefčovič upozornil, že EÚ bude v roku 2030 potrebovať 18-krát viac lítia ako teraz a v roku 2050 to bude 60-násobná potreba tejto suroviny. Za pozitívne označil, že v EÚ sú štyri sľubné náleziská lítia – v Českej republike (Cínovec), Francúzsku, Portugalsku a Španielsku. Pri účinnej ťažbe z týchto lokalít by EÚ už v roku 2025 mohla používať okolo 80 % európskeho lítia na výrobu batérií.

Podľa jeho slov Slovensko ponúka významné náleziská grafitu (Dubová, okres Pezinok), Fínsko a Španielsko zas majú kobalt a sú aj ďalšie členské krajiny EÚ s náleziskami, ktoré doteraz neboli využívané – buď nebol po týchto surovinách dostatočný dopyt, čo zmenila nová technologická revolúcia, alebo neboli dostatočné finančné stimuly na ich ťažbu, čo sa zmenilo novou politikou EÚ a Európskej investičnej banky.

Šefčovič priznal, že EÚ chce pri ťažbe kritických surovín – v Európe, ako aj vo svete – zachovať čo najvyššie environmentálne štandardy a zabezpečiť čo najviac výhod z tejto ťažby pre miestne komunity.

Komisia v záujme dosiahnutia cieľov akčného plánu pre kritické suroviny uviedla desať konkrétnych opatrení. Už v nadchádzajúcich týždňoch vytvorí Európsku alianciu pre suroviny, ktorá sa v prvom rade zameria na najnaliehavejšie potreby a na zvýšenie odolnosti EÚ v hodnotových reťazcoch prvkov vzácnych zemín a magnetov, čo je kľúčové pre väčšinu priemyselných ekosystémov EÚ, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, obrana a vesmír.

Na lepší prieskum nálezísk EÚ využije aj svoj vesmírny program pozorovania Zeme Copernicus. Cez program Horizont Európa bude podporovať výskum a inovácie, najmä v oblasti nových technológií ťažby a spracovania, nahrádzania a recyklácie.

EK chce s týmto cieľom spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na identifikácii ťažobných a spracovateľských projektov v Únii, ktoré možno zrealizovať do roku 2025. Mimoriadny dôraz sa bude klásť na regióny s ťažbou uhlia a iné transformujúce sa regióny.

EÚ chce pri ťažbe cenných surovín držiavať vysoké ekologické normy, hovorí Šefčovič

Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Tie EÚ získava z rôznych častí sveta, pričom má záujem, aby ich ťažba nebola na úkor ekologických noriem či ľudských práv, uviedol podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.

Ambície EÚ vybudovať ekologicky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 a masovo zavádzať digitalizáciu povedú k drastickému zvýšeniu európskeho dopytu po určitých kritických surovinách. Najväčší dopyt bude po lítiu, kobalte, grafite, dyspróziu, neodýmiu, nikle a prazeodýme.

Podľa mapy s náleziskami cenných surovín, ktorú predstavila eurokomisia, krajiny EÚ sú strategickými dodávateľmi stroncia (Španielsko), hafnia a india (Francúzsko), germánia (Fínsko) či gália (Nemecko). Po tom, ako sa tohto roku na európsky zoznam kritických priemyselných surovín dostalo aj lítium, ide o dobrú správu pre Českú republiku, Francúzsko, Portugalsko a Španielsku, kde sú významné náleziská. V súčasnosti je hlavným vývozcom lítia Čile.

Európania sú však z hľadiska technologického rozvoja odkázaní aj na suroviny, ktoré pochádzajú z tretích krajín. Z Turecka dovážajú antimón a boráty, z Ruska paládium, Kazachstanu fosfor, Konžskej demokratickej republiky kobalt a tantal, z Brazílie nióbium, Juhoafrickej republiky irídium, platinu, ródium a ruténium, z USA berýlium, avšak najviac vzácnych surovín vrátane vanádia, skandia, titanu a veľmi vzácnych kovov ponúka Európanom Čína.

EÚ sa netají, že pre získavanie cenných nerastov musí spolupracovať s menej rozvinutými krajinami sveta, ako však uviedol Šefčovič, je snaha robiť to citlivo a v záujme rozvoja miestnych komunít z oblastí, kde prebieha ťažba.

Spresnil, že Únia musí v prvom rade zintenzívniť spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Modelom môže byť trojstranná spolupráca s Japonskom a USA, v rámci ktorej presadzujú vysoké environmentálne štandardy v OECD. Aj vďaka tomu od 1. januára 2022 začnú v OECD platiť nové usmernenia pre členské krajiny, ako sa stavať ku kritickým minerálom.

Podľa Šefčoviča iné bude spolupracovať s Kanadou a Austráliou, ktoré majú významné zdroje surovín a s ktorými má EÚ uzavreté obchodné dohody alebo o nich rokuje, a iné napríklad s Čínou.

"Budú to rôzne spôsoby. Budeme hľadať medzinárodné mechanizmy, ako zabezpečiť otvorený prístup ku krajinám s významnými surovinami. To platí napríklad pre Čínu, ktorá je pre EÚ významným partnerom, ale EÚ má pre Čínu z obchodného hľadiska ešte väčší význam. Treba hľadať riešenia, ktoré uspokoja obe strany," opísal situáciu.

Slovenský eurokomisár zároveň priznal, že z hľadiska surovín sa bude musieť EÚ oveľa intenzívnejšie zamerať na Afriku, pričom im chce ponúknuť spoločný rozvoj ich nerastného bohatstva, a to pri zachovaní najvyšších ekologických štandardov.

"Európania, pokiaľ sa budú chcieť voziť na elektrickom aute, budú očakávať, že ich auto je vyrobené zo zdrojov, pri ťažbe ktorých boli dodržané environmentálne štandardy a ľudsko-pracovné práva, že pri tom neboli zneužívané deti na ťažkú prácu," vysvetlil Šefčovič. Spresnil, že Únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci v Afrike, a preto presadzuje aj zvyšovanie ekologických štandardov v týchto krajinách, čo neplatí len pre bane, kde prebieha ťažba vzácnych surovín, ale pre národné hospodárstva afrických krajín ako také.