Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa šéfky MMF to ale samé nezvládnu. Bohaté štáty musia preto „zdvojnásobiť svoje úsilie, najmä pokiaľ ide o zvýhodnené financovanie a riešenie dlhov“.
Autor TASR
Washington 7. júla (TASR) - Najbohatšie národy sveta musia urobiť viac, aby pomohli najchudobnejším zvládnuť „ničivý dvojitý úder“ pandémie nového koronavírusu a následných ekonomických škôd. Uviedla to v stredu šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgieva.
Varovala pritom pred „prehlbujúcimi sa rozdielmi“ medzi bohatými a chudobnými. Vyzvala skupinu G20 na prijatie opatrení, ktoré zabránenia, aby rozvojové krajiny ďalej zaostávali pokiaľ ide o ich prístup k vakcínam, a pomohli im s investíciami do budúceho hospodárskeho rastu.
V príspevku na svojom blogu pred stretnutím ministrov financií a centrálnych bankárov G20 koncom týždňa šéfka MMF poznamenala, že v tomto prípade „je rýchlosť podstatná“, pričom cena je relatívne nízka.
„Chudobnejšie krajiny čelia ničivému dvojitému úderu, keď prehrávajú boj s vírusom a prichádzajú o kľúčové investície, ktoré by im pomohli položiť základy ekonomického rastu," uviedla Georgieva. „Je to kritický okamih, ktorý si vyžaduje urgentné kroky zo strany G20 a tvorcov politík z celého sveta,“ dodala.
Zatiaľ čo USA sú na ceste k dosiahnutiu najrýchlejšieho hospodárskeho rastu od roku 1984 a aj ekonomiky Číny a eurozóny naberajú tempo, rozvojový svet za nimi zaostáva pre dramatické rozdiely v dostupnosti vakcín proti ochoreniu COVID-19, v miere infekcie a schopnosť poskytnúť ekonomikám politickú podporu.
Georgieva preto opätovne naliehala na skupinu G20, aby urobila viac a pomohla dostať vakcíny do chudobných krajín, vrátane toho, že sa s nimi o ne podelí, s cieľom zaočkovať najmenej 40 % populácie do konca roku 2021 a minimálne 60 % do prvej polovice 2022. Vyzvala tiež G20, aby urýchlila odpúšťanie dlhov chudobným.
Upozornila, že v subsaharskej Afrike dosahuje počet plne zaočkovaných dospelých menej ako 1 %, zatiaľ čo vo vyspelých ekonomikách je to zhruba 30 %. Zaostávajúce krajiny sú tak vystavené vyššiemu riziku vzniku nových variantov koronavírusu.
MMF odhaduje, že krajiny s nízkymi príjmami budú musieť v priebehu piatich rokov vynaložiť 200 miliárd USD (168,95 miliardy eur) len na boj proti pandémii a ďalších 250 miliárd USD na ekonomické reformy, aby mohli začať dobiehať bohatšie národy.
Podľa šéfky MMF to ale samé nezvládnu. Bohaté štáty musia preto „zdvojnásobiť svoje úsilie, najmä pokiaľ ide o zvýhodnené financovanie a riešenie dlhov“.
Fond so sídlom vo Washingtone navrhol spoločný program vo výške 50 miliárd USD so Svetovou zdravotníckou organizáciou, Svetovou bankou a Svetovou obchodnou organizáciou, na rozšírenie prístupu chudobných k očkovacím látkam, čo podľa neho zachráni státisíce životov a urýchli zotavovanie.
(1 EUR = 1,1838 USD)
Varovala pritom pred „prehlbujúcimi sa rozdielmi“ medzi bohatými a chudobnými. Vyzvala skupinu G20 na prijatie opatrení, ktoré zabránenia, aby rozvojové krajiny ďalej zaostávali pokiaľ ide o ich prístup k vakcínam, a pomohli im s investíciami do budúceho hospodárskeho rastu.
V príspevku na svojom blogu pred stretnutím ministrov financií a centrálnych bankárov G20 koncom týždňa šéfka MMF poznamenala, že v tomto prípade „je rýchlosť podstatná“, pričom cena je relatívne nízka.
„Chudobnejšie krajiny čelia ničivému dvojitému úderu, keď prehrávajú boj s vírusom a prichádzajú o kľúčové investície, ktoré by im pomohli položiť základy ekonomického rastu," uviedla Georgieva. „Je to kritický okamih, ktorý si vyžaduje urgentné kroky zo strany G20 a tvorcov politík z celého sveta,“ dodala.
Zatiaľ čo USA sú na ceste k dosiahnutiu najrýchlejšieho hospodárskeho rastu od roku 1984 a aj ekonomiky Číny a eurozóny naberajú tempo, rozvojový svet za nimi zaostáva pre dramatické rozdiely v dostupnosti vakcín proti ochoreniu COVID-19, v miere infekcie a schopnosť poskytnúť ekonomikám politickú podporu.
Georgieva preto opätovne naliehala na skupinu G20, aby urobila viac a pomohla dostať vakcíny do chudobných krajín, vrátane toho, že sa s nimi o ne podelí, s cieľom zaočkovať najmenej 40 % populácie do konca roku 2021 a minimálne 60 % do prvej polovice 2022. Vyzvala tiež G20, aby urýchlila odpúšťanie dlhov chudobným.
Upozornila, že v subsaharskej Afrike dosahuje počet plne zaočkovaných dospelých menej ako 1 %, zatiaľ čo vo vyspelých ekonomikách je to zhruba 30 %. Zaostávajúce krajiny sú tak vystavené vyššiemu riziku vzniku nových variantov koronavírusu.
MMF odhaduje, že krajiny s nízkymi príjmami budú musieť v priebehu piatich rokov vynaložiť 200 miliárd USD (168,95 miliardy eur) len na boj proti pandémii a ďalších 250 miliárd USD na ekonomické reformy, aby mohli začať dobiehať bohatšie národy.
Podľa šéfky MMF to ale samé nezvládnu. Bohaté štáty musia preto „zdvojnásobiť svoje úsilie, najmä pokiaľ ide o zvýhodnené financovanie a riešenie dlhov“.
Fond so sídlom vo Washingtone navrhol spoločný program vo výške 50 miliárd USD so Svetovou zdravotníckou organizáciou, Svetovou bankou a Svetovou obchodnou organizáciou, na rozšírenie prístupu chudobných k očkovacím látkam, čo podľa neho zachráni státisíce životov a urýchli zotavovanie.
(1 EUR = 1,1838 USD)
