Praha 7. apríla (TASR) - Éra superlacných pôžičiek sa skončila a o štátne dlhopisy sa už investori biť nebudú. Aj takto budú vyzerať dôsledky ukončeného režimu devízových intervencií Českej národnej banky (ČNB), o čom ČNB rozhodla vo štvrtok 6. apríla. Na to, čo intervencie priniesli a čo zobrali, sa názory rôznia. Nikto ale netvrdí, že by ekonomike vyslovene ublížili.

Vývozcom, ktorým intervencie mali pomôcť zvýšiť odbyt ich výrobkov v zahraničí, jednoznačne pomohli, uviedol server iDNES.cz. Podľa prepočtov českej Asociácie exportérov priniesli firmám od novembra 2013 do januára tohto roka priamo 687 miliárd Kč (25,70 miliardy eur) a nepriamo okolo 590 miliárd Kč. Vyšší dopyt po českom vývoze znamenal aj vyšší dopyt exportných firiem po pracovnej sile. To znamená vyššiu zamestnanosť a rast miezd.

Ukončenia intervencií sa vývozcovia neboja, navyše, ČNB ho avizovala vopred. "Hlavní exportéri to nepocítia, zabezpečili sa proti menovým výkyvom na rok a niekedy aj dva vopred," povedal Jiří Grund, šéf Asociácie exportérov a výrobca kúpeľňových predložiek. Podľa neho sú na to zvyknutí. Poradili si s najsilnejším kurzom zhruba 23 Kč za euro, aj s najslabším takmer 30 Kč za euro. Vývozcovia sa však teraz budú musieť pobiť s konkurenciou lacnejšieho dovozu.

Intervencie boli príležitosťou aj pre špekulantov. Tí nakupovali koruny, aby si za ne kúpili české štátne dlhopisy. Podľa Davida Navrátila, hlavného ekonóma Českej sporiteľne, ČNB uviedla na trh v dôsledku vysokého dopytu zo strany špekulantov neuveriteľných 2,5 bilióna Kč.

Problém so špekulantmi po ukončení intervencií je ten, že ich úsilie zbaviť sa hromadne nakúpených korún môže do veľkej miery zahýbať kurzom. Bude to záležať najmä od toho, ako rýchlo budú chcieť túto operáciu uskutočniť. Korunu to dokonca môže dočasne oslabiť a špekulanti tak môžu prerobiť.

"To, ako investori naložia so špekulatívnymi peniazmi, môže určovať kurzový vývoj v budúcich dňoch, ale aj v ďalších mesiacoch," povedal Marek Dřímal, analytik Komerčnej banky. Podľa neho môže kurz skákať o jednotky korún hore aj dolu, pokojne medzi 25 a 28 korunami za euro.

Ukončenie intervencií by tak mali negatívne pocítiť štátna pokladnica a ministerstvo financií. Skončila sa éra superlacných krátkodobých pôžičiek, o české štátne dlhopisy sa už investori biť nebudú.

Štátu tak hrozí, že bude musieť zvýšiť úroky dlhopisov, aby pokles záujmu zo strany špekulantov nahradil napríklad českými bankami, ktoré mu budú ochotné požičať. ČNB je podľa guvernéra pripravená pri veľkých výkyvoch koruny zasiahnuť, aby pristátie po intervenciách nebolo príliš tvrdé. Prvých pár týždňov však nechá pôsobiť trh. "Podľa našich výpočtov bude ČNB v prvých mesiacoch brániť korune v opustení pásma 25,5 až 28,5 Kč za euro," tvrdí Navrátil.

Na posilnení koruny zároveň papierovo prerobí ČNB. "Ak by koruna v budúcnosti výrazne posilnila, centrálna banka sa dostane do straty vyše 200 miliárd Kč," povedal ekonóm a poradca ministra financií Aleš Michl.

S tým sa však v prípade ČNB, ktorá funguje podľa iných pravidiel než komerčné banky, počíta a ekonomike by to ublížiť nemalo. "Tieto peniaze sa neminuli ani nespotrebovali. Máme za ne najkvalitnejšie cenné papiere krajín, ktorých meny držíme, a vynášajú nám zisk, navyše, budú aj ďalej slúžiť ČNB a devízovým rezervám tejto krajiny," vysvetlil po rozhodnutí ČNB intervencie ukončiť guvernér banky Jiří Rusnok.

Cieľom intervencií bolo naštartovať zdravú mieru inflácie, a tým aj ekonomický vývoj. Banka infláciu obyčajne povzbudzuje tým, že znižuje úrokové sadzby, tu už ale nebolo kam - úroková sadzba ČNB je na nule a ísť až do záporných hodnôt predstavovalo komplikácie. Preto sa ČNB prvýkrát v histórii rozhodla pre ovplyvňovanie kurzu.