MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
V súčasnosti vzniká potreba prehodnotenia fiškálnych pravidiel, teda verejného dlhu, výdavkov, príjmov, štrukturálnych bilancií, ktoré sa uplatňovali doposiaľ.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) - Svetová pandémia nového koronavírusu viedla nielen k hlbokej recesii, ale aj k prehĺbeniu vnútorných a vonkajších makroekonomických nerovnováh. Rastie verejný dlh i fiškálny deficit. Aj na Slovensku má nový koronavírus, podobne ako v ostatných štátoch, výrazný vplyv na udržateľnosť verejných financií.
"V porovnaní s mnohými členskými štátmi eurozóny verejný dlh a fiškálny deficit Slovenska sú na podstatne nižšej úrovni. Očakáva sa, že verejný dlh sa v tomto roku zvýši oproti minulému roku zo 48,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 57 % HDP. Tiež sa predpokladá zvýšenie deficitu z 1,3 % HDP na 5,9 % HDP. Tieto hodnoty nie sú konečné. Vzhľadom na zložitosť a nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja ich nemožno považovať za spoľahlivé a sú relatívne veľmi optimistické," myslí si riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Sipko.
V súčasnosti vzniká podľa neho potreba prehodnotenia fiškálnych pravidiel, teda verejného dlhu, výdavkov, príjmov, štrukturálnych bilancií, ktoré sa uplatňovali doposiaľ. Novokoncipované fiškálne pravidlá by mali zohľadňovať aktuálne otázky vývoja v oblasti verejných financií a pokrízový vývoj orientovaný na transformáciu. "V tomto kontexte je zásadné prijatie komplexného rámca, ktorý bude zodpovedať súčasnému trendu orientovanému na mobilizáciu príjmov a bude zohľadňovať základné atribúty pri transformácii na tri piliere, a to zelenú ekonomiku, inteligentnú ekonomiku a sociálnu kohéziu," myslí si Sipko. Efektívne výdavky spojené s kapitálovými investíciami zameranými na ochranu životného prostredia, vzdelanie, vedu a výskum aj digitalizáciu môžu podľa neho vytvoriť predpoklady pre inkluzívny hospodársky rast.
Podľa posledných zverejnených predikcií Medzinárodného menového fondu (MMF) sa očakáva výrazný nárast verejného dlhu a fiškálneho deficitu takmer vo všetkých štátoch sveta. Podľa ekonomických analýz MMF sa v tomto roku celkový svetový verejný dlh v porovnaní s rokom 2019 zvýši z 82,8 % svetového HDP na 101,5 % svetového HDP. "V prípade najsilnejšej ekonomiky sveta sa očakáva, že verejný dlh USA sa zvýši o 32,5 % HDP, to znamená z úrovne 108,9 % HDP v roku 2019 na 141,4 % HDP v roku 2020. Tento nepriaznivý trend možno sledovať aj v členských štátoch eurozóny, kde sa predpokladá zvýšenie verejného dlhu z 84,1 % HDP eurozóny v roku 2019 na 105,1 % HDP týchto štátov," dodal Sipko.
"V porovnaní s mnohými členskými štátmi eurozóny verejný dlh a fiškálny deficit Slovenska sú na podstatne nižšej úrovni. Očakáva sa, že verejný dlh sa v tomto roku zvýši oproti minulému roku zo 48,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 57 % HDP. Tiež sa predpokladá zvýšenie deficitu z 1,3 % HDP na 5,9 % HDP. Tieto hodnoty nie sú konečné. Vzhľadom na zložitosť a nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja ich nemožno považovať za spoľahlivé a sú relatívne veľmi optimistické," myslí si riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Sipko.
V súčasnosti vzniká podľa neho potreba prehodnotenia fiškálnych pravidiel, teda verejného dlhu, výdavkov, príjmov, štrukturálnych bilancií, ktoré sa uplatňovali doposiaľ. Novokoncipované fiškálne pravidlá by mali zohľadňovať aktuálne otázky vývoja v oblasti verejných financií a pokrízový vývoj orientovaný na transformáciu. "V tomto kontexte je zásadné prijatie komplexného rámca, ktorý bude zodpovedať súčasnému trendu orientovanému na mobilizáciu príjmov a bude zohľadňovať základné atribúty pri transformácii na tri piliere, a to zelenú ekonomiku, inteligentnú ekonomiku a sociálnu kohéziu," myslí si Sipko. Efektívne výdavky spojené s kapitálovými investíciami zameranými na ochranu životného prostredia, vzdelanie, vedu a výskum aj digitalizáciu môžu podľa neho vytvoriť predpoklady pre inkluzívny hospodársky rast.
Podľa posledných zverejnených predikcií Medzinárodného menového fondu (MMF) sa očakáva výrazný nárast verejného dlhu a fiškálneho deficitu takmer vo všetkých štátoch sveta. Podľa ekonomických analýz MMF sa v tomto roku celkový svetový verejný dlh v porovnaní s rokom 2019 zvýši z 82,8 % svetového HDP na 101,5 % svetového HDP. "V prípade najsilnejšej ekonomiky sveta sa očakáva, že verejný dlh USA sa zvýši o 32,5 % HDP, to znamená z úrovne 108,9 % HDP v roku 2019 na 141,4 % HDP v roku 2020. Tento nepriaznivý trend možno sledovať aj v členských štátoch eurozóny, kde sa predpokladá zvýšenie verejného dlhu z 84,1 % HDP eurozóny v roku 2019 na 105,1 % HDP týchto štátov," dodal Sipko.
