Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zlacnenie potravín a energií pre domácnosti, zrušenie koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a zníženie odvodov zamestnancov na sociálne poistenie navrhuje Slovenská občianska koalícia.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) – Zlacnenie potravín a energií pre domácnosti, zrušenie koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a zníženie odvodov zamestnancov na sociálne poistenie navrhuje novovznikajúca Slovenská občianska koalícia (SKOK). Svoj balíček opatrení pod názvom Eurovratka predstavila dnes na tlačovej konferencii v Bratislave. Táto ekonomicko-sociálna reforma podľa člena prípravného výboru strany Juraja Miškova prinesie každej domácnosti na Slovensku úspory 20 až 50 eur mesačne.
"Náklady programu budú hradené zo znížených verejných výdavkov. Nevyhnutné je preto, aby štát obmedzil svoje výdavky a takto ušetrené peniaze je potrebné dať na spotrebu slovenským domácnostiam. Ľudia potrebujú istoty, ale aj peniaze a ekonomika potrebuje peniaze ľudí," zdôvodnil Miškov. Zvyšovanie daní a odvodov podľa neho spôsobilo zníženie príjmov na výplatných páskach rodín. "Vláde sa podarilo znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ktorú nám predpisuje Európska únia, avšak občania majú kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer len na strane príjmov, zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov, menej peňazí," domnieva sa.
"Navrhujeme zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na sociálnu sadzbu 13 % na potraviny aj na plyn, teplú vodu a kúrenie, zníženie odvodov zamestnancov o dva percentuálne body z 9,4 % na 7,4 % a zrušenie koncesionárskych poplatkov. DPH na potraviny je v porovnaní s okolitými krajinami Európskej únie na Slovensku najvyššia, napríklad v Rakúsku je sadzba 10 %," upozornil člen prípravného výboru strany Martin Chren. Preto je podľa neho logické, že pri nákupoch potravín na Slovensku musia ľudia siahnuť hlbšie do vrecka než u susedov, keďže v cene sa odrazí dvojnásobná daň z potravín.
Zavedenie sociálnej sadzby DPH na plyn, teplú vodu a kúrenie je podľa Chrena možné. "Európska únia to dovoľuje, pokiaľ by sa takáto sociálna sadzba zaviedla len pre domácnosti. Keďže ceny energií sú na Slovensku regulované, neexistuje možnosť, aby si ich firmy kompenzovali zvýšením cien," domnieva sa. Zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne (SP) zdôvodnil tým, že tri zo štyroch jej fondov sú dnes prebytkové, teda SP vyberá na poistnom z príjmov viac, než potrebuje.
Podľa SKOK výdavky štátu rástli v priemere o 0,8 % rýchlejšie ako spotreba domácnosti. Štát by potreboval na tento balík opatrení získať 836 miliónov eur. Podľa člena prípravného výboru Jozefa Kollára by sa to dalo dosiahnuť napríklad znížením výdavkov štátu, zastavením plytvania vo verejných financiách, zvýšením adresnosti sociálnych dávok, ale aj zoštíhlením verejnej správy, v ktorej podľa jeho odhadu pracuje približne 360.000 ľudí. Poukázal na Veľkú Britániu, Kanadu či Lotyšsko, kde dokázali znížiť počet pracovníkov vo verejnej správe o 7 %. "Pri úspore 7 %, kedy by bolo prepustených 25.000 ľudí, by sme ušetrili 270 miliónov eur ročne," dodal Kollár.
"Náklady programu budú hradené zo znížených verejných výdavkov. Nevyhnutné je preto, aby štát obmedzil svoje výdavky a takto ušetrené peniaze je potrebné dať na spotrebu slovenským domácnostiam. Ľudia potrebujú istoty, ale aj peniaze a ekonomika potrebuje peniaze ľudí," zdôvodnil Miškov. Zvyšovanie daní a odvodov podľa neho spôsobilo zníženie príjmov na výplatných páskach rodín. "Vláde sa podarilo znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ktorú nám predpisuje Európska únia, avšak občania majú kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer len na strane príjmov, zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov, menej peňazí," domnieva sa.
"Navrhujeme zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na sociálnu sadzbu 13 % na potraviny aj na plyn, teplú vodu a kúrenie, zníženie odvodov zamestnancov o dva percentuálne body z 9,4 % na 7,4 % a zrušenie koncesionárskych poplatkov. DPH na potraviny je v porovnaní s okolitými krajinami Európskej únie na Slovensku najvyššia, napríklad v Rakúsku je sadzba 10 %," upozornil člen prípravného výboru strany Martin Chren. Preto je podľa neho logické, že pri nákupoch potravín na Slovensku musia ľudia siahnuť hlbšie do vrecka než u susedov, keďže v cene sa odrazí dvojnásobná daň z potravín.
Zavedenie sociálnej sadzby DPH na plyn, teplú vodu a kúrenie je podľa Chrena možné. "Európska únia to dovoľuje, pokiaľ by sa takáto sociálna sadzba zaviedla len pre domácnosti. Keďže ceny energií sú na Slovensku regulované, neexistuje možnosť, aby si ich firmy kompenzovali zvýšením cien," domnieva sa. Zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne (SP) zdôvodnil tým, že tri zo štyroch jej fondov sú dnes prebytkové, teda SP vyberá na poistnom z príjmov viac, než potrebuje.
Podľa SKOK výdavky štátu rástli v priemere o 0,8 % rýchlejšie ako spotreba domácnosti. Štát by potreboval na tento balík opatrení získať 836 miliónov eur. Podľa člena prípravného výboru Jozefa Kollára by sa to dalo dosiahnuť napríklad znížením výdavkov štátu, zastavením plytvania vo verejných financiách, zvýšením adresnosti sociálnych dávok, ale aj zoštíhlením verejnej správy, v ktorej podľa jeho odhadu pracuje približne 360.000 ľudí. Poukázal na Veľkú Britániu, Kanadu či Lotyšsko, kde dokázali znížiť počet pracovníkov vo verejnej správe o 7 %. "Pri úspore 7 %, kedy by bolo prepustených 25.000 ľudí, by sme ušetrili 270 miliónov eur ročne," dodal Kollár.
