Bratislava 14. novembra (TASR) - O tom, či má slovenský poistný sektor šancu prežiť súčasný nadmerný tlak európskej a domácej regulácie a pomerne nepriaznivý vývoj na finančných trhoch a čo všetko ovplyvňuje v súčasnosti poisťovníctvo na Slovensku, diskutovali v stredu v Bratislave účastníci 11. ročníka výročnej konferencie SLASPO fórum 2018.

Podpora udržateľnosti sa v rámci EÚ rieši hlavne v súvislosti s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií, ktorý je súčasťou iniciatívy Európskej komisie v oblasti udržateľného rozvoja. Majú ním byť položené základy pre rámec EÚ, ktorý kladie do centra pozornosti finančného systému environmentálne, sociálne a riadiace (ESG – Environmental, Social, Governance) faktory s cieľom podporiť transformáciu hospodárstva Európy na ekologickejší, odolnejší a obehový systém.

V slovenských podmienkach je udržateľnosť poistenia vnímaná skôr v zmysle, či slovenský poisťovací sektor „prežije“ nadmernú a nie celkom kvalitnú reguláciu a enormnú daňovo-odvodovú záťaž.

"Udržateľnosť životného poistenia je hraničná vzhľadom na dlhodobo nízke možnosti zhodnotenia finančných investícií z technických rezerv. Na Slovensku absentuje legislatívna podpora komerčného životného poistenia. To je aj dôvod, že poistenie nemôže prispievať k významnejšej podpore rozvoja slovenského kapitálového trhu, ale ani k podpore obyvateľstva pri zabezpečení na starobu,", uviedol Vladimír Bakeš, prezident Slovenskej asociácie poisťovní.

Neživotné poistenia, hlavne poistenie motorových vozidiel, sú vystavené veľkej záťaži – vysoká škodovosť, nepriaznivý kombinovaný ukazovateľ, veľká neistota spôsobená nepredvídateľnými rozhodnutiami súdov hlavne v oblasti tzv. nemajetkovej ujmy. Tento druh poistenia je navyše mimoriadne citlivý na akékoľvek legislatívne zmeny a do cenotvorby vstupujú faktory, ktoré poisťovne nie vždy dokážu dostatočne predikovať.

Podľa Bakeša daňové a odvodové zaťaženie v roku 2019 bude podľa odhadov predstavovať takmer 50 % prevádzkového výsledku poisťovní. Je namieste skončiť s krátkodobými nesystémovými krokmi a pozrieť sa do budúcnosti, aké miesto má mať v rámci ekonomiky poistný sektor o desať až 20 rokov.

V čase prípravy smernice regulujúcej poisťovaciu činnosť Solvency II (ktorá trvala mnoho rokov) sa po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 zapracovali aj mnohé sprísnené mechanizmy, ktoré mali eliminovať možnosť krachu poisťovne, a tým aj potrebu vytvárania povinných garančných schém. Táto téma sa otvára opäť. EIOPA (európsky orgán dohľadu nad poisťovníctvom) ukončila konzultáciu na túto tému a všetko nasvedčuje tomu, že bude Európskej komisii odporúčať, aby boli garančné schémy povinné. Účastníci panelovej diskusie upozornili na dosah prípadného zavedenia garančných systémov na poisťovne pôsobiace na slovenskom poistnom trhu.