Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rozdiely v platoch sú badateľné aj v rôznych odvetviach.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) - V druhom štvrťroku tohto roka Slovákom platy v medziročnom porovnaní rástli. Ľudia, ktorí pracovali na plný úväzok bez prerušenia, zarobili v 2. štvrťroku 2015 v priemere 969 eur mesačne. Medziročne im príjem stúpol o 3,29 % . V podnikateľskej sfére dosiahla priemerná vyplatená mzda 1012 eur a medziročne rástla o 3,16 %, v nepodnikateľskej sfére to bolo 834 eur s medziročným nárastom o 3,60 %. Vyplýva to zo štatistického zisťovania Informačného systému o cene práce (ISCP), ktoré pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vykonáva spoločnosť Trexima Bratislava. Reprezentatívna vzorka zisťovania zahŕňa vyše 8000 zamestnávateľov s vyše miliónom zamestnancov.
"Ak zoberieme do úvahy obdobie posledných troch rokov, tak priemerná hrubá mesačná mzda vzrástla kumulatívne o 11,8 %, pričom platy rástli tak v podnikateľskej, ako aj nepodnikateľskej sfére," konštatoval rezort práce.
Výšku platov pritom ovplyvňuje niekoľko faktorov. Prvým je vek zamestnancov. Najvyššie mzdy poberali zamestnanci vo vekovej skupine od 30 do 44 rokov a najmenej zamestnanci vstupujúci prvýkrát na trh práce po ukončení základnej, respektíve strednej školy, teda zamestnanci do 20 rokov a 20 až 24 rokov.
Druhým významným faktorom ovplyvňujúcim mzdu je podľa rezortu práce vzdelanie zamestnancov. Ukázalo sa, že čím má zamestnanec vyššie vzdelanie, tým má v priemere vyššiu mzdu. "Pri hlbšej analýze celoživotných zárobkov zamestnancov sme prišli k záveru, že zamestnanec s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa za celý pracovný život zarobí dvojnásobne viac ako zamestnanec so základným vzdelaním a približne 1,6-násobne viac ako zamestnanec so stredoškolským vzdelaním, a to aj napriek neskoršiemu vstupu na trh práce," priblížilo ministerstvo.
Rozdiely v platoch sú badateľné aj v rôznych odvetviach. Ako vyplynulo z prieskumu, v priemere najvyššie mesačné mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia, finančné a poisťovacie činnosti a zamestnanci pracujúci v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. "Na opačnej strane pomyselného rebríčka mzdového ohodnotenia sa dlhodobo umiestňujú zamestnanci pracujúci v odvetví ubytovacie a stravovacie služby, ktorí zarábajú v priemere 597 eur za mesiac," doplnilo MPSVR SR.
Platové rozdiely boli zaznamenané aj v rámci regiónov. Najvyššie mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v Bratislavskom kraji v priemere 1305 eur. "Súvisí to najmä s nízkou mierou nezamestnanosti, dostatkom pracovných príležitostí. S odstupom približne 380 eur nasledujú kraje Košický a Trnavský," uviedlo ministerstvo s tým, že na opačnom konci sú zamestnanci v Prešovskom kraji, ktorých mzda za odpracovaný čas je v priemere vo výške 761 eur.
V medziročnom porovnaní však práve v Bratislavskom kraji rástli mzdy najpomalšie. "Nárasty miezd v krajoch sa pohybujú od 2,85 % do 4,14 %, v Trnavskom kraji však mzdy rástli ešte rýchlejšie," konštatoval rezort práce.
"Ak zoberieme do úvahy obdobie posledných troch rokov, tak priemerná hrubá mesačná mzda vzrástla kumulatívne o 11,8 %, pričom platy rástli tak v podnikateľskej, ako aj nepodnikateľskej sfére," konštatoval rezort práce.
Výšku platov pritom ovplyvňuje niekoľko faktorov. Prvým je vek zamestnancov. Najvyššie mzdy poberali zamestnanci vo vekovej skupine od 30 do 44 rokov a najmenej zamestnanci vstupujúci prvýkrát na trh práce po ukončení základnej, respektíve strednej školy, teda zamestnanci do 20 rokov a 20 až 24 rokov.
Druhým významným faktorom ovplyvňujúcim mzdu je podľa rezortu práce vzdelanie zamestnancov. Ukázalo sa, že čím má zamestnanec vyššie vzdelanie, tým má v priemere vyššiu mzdu. "Pri hlbšej analýze celoživotných zárobkov zamestnancov sme prišli k záveru, že zamestnanec s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa za celý pracovný život zarobí dvojnásobne viac ako zamestnanec so základným vzdelaním a približne 1,6-násobne viac ako zamestnanec so stredoškolským vzdelaním, a to aj napriek neskoršiemu vstupu na trh práce," priblížilo ministerstvo.
Rozdiely v platoch sú badateľné aj v rôznych odvetviach. Ako vyplynulo z prieskumu, v priemere najvyššie mesačné mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia, finančné a poisťovacie činnosti a zamestnanci pracujúci v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. "Na opačnej strane pomyselného rebríčka mzdového ohodnotenia sa dlhodobo umiestňujú zamestnanci pracujúci v odvetví ubytovacie a stravovacie služby, ktorí zarábajú v priemere 597 eur za mesiac," doplnilo MPSVR SR.
Platové rozdiely boli zaznamenané aj v rámci regiónov. Najvyššie mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v Bratislavskom kraji v priemere 1305 eur. "Súvisí to najmä s nízkou mierou nezamestnanosti, dostatkom pracovných príležitostí. S odstupom približne 380 eur nasledujú kraje Košický a Trnavský," uviedlo ministerstvo s tým, že na opačnom konci sú zamestnanci v Prešovskom kraji, ktorých mzda za odpracovaný čas je v priemere vo výške 761 eur.
V medziročnom porovnaní však práve v Bratislavskom kraji rástli mzdy najpomalšie. "Nárasty miezd v krajoch sa pohybujú od 2,85 % do 4,14 %, v Trnavskom kraji však mzdy rástli ešte rýchlejšie," konštatoval rezort práce.
