MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Reálne aktíva tvorili vo všetkých štátoch väčšinu majetku domácností.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) - Bohatstvo domácností v jednotlivých európskych krajinách je rôznorodé svojou výškou aj štruktúrou. Medián čistého bohatstva sa v roku 2021 pohyboval od 31.300 eur v Lotyšsku po 717.700 eur v Luxembursku. Slovensko sa s bohatstvom domácností na úrovni 97.000 eur umiestnilo približne v druhej tretine rebríčka, podobne ako Portugalsko, Česko a Grécko. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v súvislosti s výsledkami štvrtej vlny celoeurópskeho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), ktoré nedávno zverejnila Európska centrálna banka (ECB).
Reálne aktíva tvorili vo všetkých štátoch väčšinu majetku domácností. Krajiny strednej a východnej Európy (SVE) vrátane Slovenska majú majetok výrazne koncentrovaný v nehnuteľnostiach. Na druhej strane, finančné aktíva iné ako depozitá tvorili len do 9 % všetkých aktív bežných domácností týchto krajín.
Na Slovensku už takmer každá druhá mladá domácnosť vlastní svoje hlavné bývanie s pomocou úveru, vyčíslili analytici NBS. Tento podiel, spolu s mierou vlastníctva bývania na úrovni okolo 90 %, patrí medzi najvyššie spomedzi európskych krajín.
"Vlastnenie nehnuteľností je na Slovensku štandardná voľba domácností, či už z historických, inštitucionálnych alebo behaviorálnych dôvodov. Na druhej strane je však vysoký podiel vlastníctva hlavného bývania spojený s nižším podielom likvidných aktív v pomere k hrubým ročným príjmom domácností," upozornili analytici. Dostatočná finančná rezerva pritom zohráva dôležitú úlohu v prípade neočakávaných negatívnych ekonomických šokov.
Slovenské domácnosti sú podľa zisťovania v porovnaní s domácnosťami v eurozóne stredne bohaté. Z hľadiska príjmu však patria prevažne k nižším príjmovým triedam. Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najnižšími ekonomickými nerovnosťami, čomu pomáha najmä výrazná miera vlastníctva nehnuteľností. Celkovo bolo bohatstvo domácností v eurozóne pri aktuálnom zisťovaní rozdelené výrazne nerovnomerne, tzv. Giniho index dosahoval hodnotu 0,7. Najväčšie nerovnosti v bohatstve boli v Nemecku, Estónsku a Rakúsku.
"Na druhej strane, najnižšia majetková nerovnosť bola nameraná na Slovensku, ktorá sa medzi poslednými vlnami HFCS ešte viac zmiernila. Nehnuteľnosti predstavujú vysoký podiel čistého bohatstva a vysoká miera ich vlastníctva v krajine spôsobuje, že majetkové nerovnosti sú vytvárané menšími zložkami aktív," vysvetlili analytici NBS.
Údaje z aktuálnej vlny zisťovania HFCS boli zozbierané za približne 83.000 domácností vo všetkých krajinách eurozóny vrátane Slovenska, ako aj v Česku, Maďarsku a Chorvátsku. Prieskum sa zvyčajne robí každé tri roky, aktuálne informácie sa vzhľadom na pandémiu covidu zbierali počas rokov 2020 až 2022, pričom referenčným je rok 2021.
Reálne aktíva tvorili vo všetkých štátoch väčšinu majetku domácností. Krajiny strednej a východnej Európy (SVE) vrátane Slovenska majú majetok výrazne koncentrovaný v nehnuteľnostiach. Na druhej strane, finančné aktíva iné ako depozitá tvorili len do 9 % všetkých aktív bežných domácností týchto krajín.
Na Slovensku už takmer každá druhá mladá domácnosť vlastní svoje hlavné bývanie s pomocou úveru, vyčíslili analytici NBS. Tento podiel, spolu s mierou vlastníctva bývania na úrovni okolo 90 %, patrí medzi najvyššie spomedzi európskych krajín.
"Vlastnenie nehnuteľností je na Slovensku štandardná voľba domácností, či už z historických, inštitucionálnych alebo behaviorálnych dôvodov. Na druhej strane je však vysoký podiel vlastníctva hlavného bývania spojený s nižším podielom likvidných aktív v pomere k hrubým ročným príjmom domácností," upozornili analytici. Dostatočná finančná rezerva pritom zohráva dôležitú úlohu v prípade neočakávaných negatívnych ekonomických šokov.
Slovenské domácnosti sú podľa zisťovania v porovnaní s domácnosťami v eurozóne stredne bohaté. Z hľadiska príjmu však patria prevažne k nižším príjmovým triedam. Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najnižšími ekonomickými nerovnosťami, čomu pomáha najmä výrazná miera vlastníctva nehnuteľností. Celkovo bolo bohatstvo domácností v eurozóne pri aktuálnom zisťovaní rozdelené výrazne nerovnomerne, tzv. Giniho index dosahoval hodnotu 0,7. Najväčšie nerovnosti v bohatstve boli v Nemecku, Estónsku a Rakúsku.
"Na druhej strane, najnižšia majetková nerovnosť bola nameraná na Slovensku, ktorá sa medzi poslednými vlnami HFCS ešte viac zmiernila. Nehnuteľnosti predstavujú vysoký podiel čistého bohatstva a vysoká miera ich vlastníctva v krajine spôsobuje, že majetkové nerovnosti sú vytvárané menšími zložkami aktív," vysvetlili analytici NBS.
Údaje z aktuálnej vlny zisťovania HFCS boli zozbierané za približne 83.000 domácností vo všetkých krajinách eurozóny vrátane Slovenska, ako aj v Česku, Maďarsku a Chorvátsku. Prieskum sa zvyčajne robí každé tri roky, aktuálne informácie sa vzhľadom na pandémiu covidu zbierali počas rokov 2020 až 2022, pričom referenčným je rok 2021.
