Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Na Slovensku je aktuálne 15,8 % rodín pod hranicou chudoby. Tá sa odvíja od mediánového príjmu a je na úrovni 360 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť.
Autor TASR
Bratislava 12. decembra (TASR) - Podľa najnovších údajov Eurostatu sa vďaka sociálnym dávkam a príspevkom tretina ich poberateľov dostáva mimo pásma chudoby. Dve tretiny v ňom však naďalej zostávajú. Od roku 2010 podiel tzv. sociálnych transferov na znižovaní počtu chudobných domácností pritom klesol z takmer 37 % na vlaňajších 32 %. Zatiaľ čo Slovensko je na úrovni priemeru EÚ, v Česku príspevky pomáhajú viac.
Na Slovensku je aktuálne 15,8 % rodín pod hranicou chudoby. Tá sa odvíja od mediánového príjmu a je na úrovni 360 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvoma dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to 750 eur mesačne.
"Po tom, ako rodiny dostanú od štátu sociálne príspevky, sa podiel chudobných domácností zníži len na 12,4 %. Sú to často troj- či štvorčlenné rodiny, ktoré musia mesačne vyžiť v priemere ani nie s 500 eurami," tvrdí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa hlavného analytika Českej sporiteľne Davida Navratila je v Českej republike podobná situácia. „Česká republika má podobne ako Slovensko relatívne nízky podiel ľudí ohrozených chudobou. Pred sociálnymi transfermi je to v ČR 15,8 % rodín. Po pridelení dávok či príspevkov sa však toto číslo zníži na 9,1 %.
Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (57 %) či Dánsku (51 %). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje o zhruba 25 %, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 %) a Rumunsku (17 %).
Podľa Navratila je z pohľadu finančného zdravia dôležité, aby mali rodiny nejakú finančnú rezervu. V prípade Českej republiky nemá finančnú rezervu na nečakané výdavky vo výške aspoň 10.000 českých korún (386 eur) 28 % domácností. Na Slovensku nevie čeliť nečakaným finančným výdavkom až 34,6 % ľudí, čo zhruba zodpovedá priemeru EÚ (33,9 %).
Jednou z najnákladnejších položiek slovenských domácností sú energie, tie sa budú v budúcom roku zvyšovať. Aj keď energetické úspory si často vyžadujú vstupné investície (zateplenie, regulácia kúrenia a montáž termostatických hlavíc, výmena kotla, výmena žiaroviek za úsporné) sú aj kroky, ktorými je možné usporiť bez vynútených nákladov. Sem patrí napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti, vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde.
V prípade, že rodina má nejaké úvery, dá sa ušetriť ich konsolidáciou a refinancovaním. Výmenou za nové sa môže dať ušetriť napríklad aj na poistkách. Dôležité je však sledovať aj poistné podmienky, aby sa nestalo, že pri vzniku poistnej udalosti nové poistenie nebude chrániť.
Na Slovensku je aktuálne 15,8 % rodín pod hranicou chudoby. Tá sa odvíja od mediánového príjmu a je na úrovni 360 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvoma dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to 750 eur mesačne.
"Po tom, ako rodiny dostanú od štátu sociálne príspevky, sa podiel chudobných domácností zníži len na 12,4 %. Sú to často troj- či štvorčlenné rodiny, ktoré musia mesačne vyžiť v priemere ani nie s 500 eurami," tvrdí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa hlavného analytika Českej sporiteľne Davida Navratila je v Českej republike podobná situácia. „Česká republika má podobne ako Slovensko relatívne nízky podiel ľudí ohrozených chudobou. Pred sociálnymi transfermi je to v ČR 15,8 % rodín. Po pridelení dávok či príspevkov sa však toto číslo zníži na 9,1 %.
Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (57 %) či Dánsku (51 %). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje o zhruba 25 %, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 %) a Rumunsku (17 %).
Podľa Navratila je z pohľadu finančného zdravia dôležité, aby mali rodiny nejakú finančnú rezervu. V prípade Českej republiky nemá finančnú rezervu na nečakané výdavky vo výške aspoň 10.000 českých korún (386 eur) 28 % domácností. Na Slovensku nevie čeliť nečakaným finančným výdavkom až 34,6 % ľudí, čo zhruba zodpovedá priemeru EÚ (33,9 %).
Jednou z najnákladnejších položiek slovenských domácností sú energie, tie sa budú v budúcom roku zvyšovať. Aj keď energetické úspory si často vyžadujú vstupné investície (zateplenie, regulácia kúrenia a montáž termostatických hlavíc, výmena kotla, výmena žiaroviek za úsporné) sú aj kroky, ktorými je možné usporiť bez vynútených nákladov. Sem patrí napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti, vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde.
V prípade, že rodina má nejaké úvery, dá sa ušetriť ich konsolidáciou a refinancovaním. Výmenou za nové sa môže dať ušetriť napríklad aj na poistkách. Dôležité je však sledovať aj poistné podmienky, aby sa nestalo, že pri vzniku poistnej udalosti nové poistenie nebude chrániť.
