< sekcia Ekonomika

Spoločná mena euro ako jeden zo symbolov procesu zjednocovania Európy

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Slovenská republika sa pridala ku krajinám, ktoré používajú euro 1. januára 2009, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu.

Bratislava 17. júna (TASR) - Európsky parlament (EP) odhlasoval pred desiatimi rokmi 17. júna 2008 vstup Slovenskej republiky (SR) do eurozóny k 1. januáru 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku.

Slovenská republika sa pridala ku krajinám, ktoré používajú euro 1. januára 2009, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu. Euro je oficiálnou menou v 19 z 28 členských štátov EÚ. Tieto krajiny sú spoločne známe ako eurozóna.

Spoločná mena euro ako jeden zo symbolov procesu zjednocovania Európy priniesla ako organický doplnok jednotného trhu nové možnosti pre bankové a finančné inštitúcie, ale aj obchodné a priemyselné spoločnosti.

Najvyšší predstavitelia 15 členských krajín Európskej únie (EÚ) prijali 16. decembra 1995 na záver svojho 54. summitu komuniké k jednotnej mene. V dokumente sa okrem iného uvádzalo, že tretia fáza hospodárskej a menovej únie sa začne 1. januára 1999 stanovením kurzov na prepočet mien členských štátov vo vzájomnom pomere a v pomere k mene euro. Vrcholná schôdzka EÚ odmietla návrhy členských štátov, ktorými chceli pridať k názvom meny v jednotlivých krajinách termín "euro" (euromarka, eurogulden).

Nová menová jednotka euro sa od 1. januára 1999 začala používať v 11 štátoch Európskej únie (EÚ) - Belgicku, Francúzsku, Fínsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Taliansku. Z ostatných 15 členských štátov EÚ menu euro odmietli Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko. Grécko ju v tom čase ešte neprijalo pre nesplnenie kritérií pre jeho zavedenie. Postupne sa však do toho procesu pridalo a k 1. januáru 2002 začali platiť eurobankovky aj v tejto krajine.

Euro bolo oficiálne zavedené 1. januára 1999 o 00.00 miestneho času. V dôsledku rozdielnych časových pásem bolo Fínsko prvou krajinou s novou menou eurom, Írsko a Portugalsko zas o hodinu zaostali za Nemeckom, Francúzskom a ostatnými štátmi.

Tento termín však neznamenal vznik Európskej hospodárskej a menovej únie (EHMÚ), ktorej prvá etapa sa začala už 1. júla 1990 liberalizáciou pohybu kapitálu vo väčšine krajín. Druhá etapa nastala 1. januára 1994 vznikom Európskeho menového inštitútu (EMI), predchodcu Európskej centrálnej banky (ECB). Tretia a posledná etapa prišla o polnoci z 31. decembra 1998 na 1. januára 1999. Európske štáty združené v EHMÚ museli spĺňať základné kritériá pre výšku štátneho dlhu, deficit štátneho rozpočtu a infláciu, nevyhnutnou podmienkou bolo aj členstvo v európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM - exchange rate mechanism).

Euro má, tak ako ktorákoľvek oficiálna mena, vlastnú menovú politiku, určovanú Európskou centrálnou bankou. Má stanovený menový kurz, čo znamená, že je to mena normálne obchodovateľná na európskom trhu a úročená úrokovou sadzbou. Vo svojich začiatkoch sa nová mena používala v bezhotovostnom platobnom styku v uvedených 11 európskych štátoch, kde sa postupne nahrádzali dovtedy používané bankovky a mince jednotlivých krajín. Tri roky euro existovalo len v bezhotovostnej podobe. Prvé bankovky a mince v hotovostnej podobe boli vydané k 1. januáru 2002 a začali platiť v 12 krajinách EÚ. Od mája 2001 boli zavádzané nové bankovky eura, aby bolo možné od októbra 2001 vymieňať ich podľa presne stanovených a prepočítaných šesťčíselných koeficientov. Koeficienty vyhlásila 1. januára 1999 Rada Európskej únie pre každú menu zúčastnených krajín. K 31. decembru 1998 zanikla Európska menová jednotka (European Currency Unit - ECU) a všetky účty vo všetkých bankách, ktoré obchodovali s ECU, boli prevedené na euro.

Eurobankovky navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži, ktorú vypísali všetky európske centrálne banky. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou "Európske obdobia a štýly".

Eurobankovky sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 EUR. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť.

Euromince majú spoločnú prednú európsku stranu a zadnú stranu majú národnú, preto je viac podôb verzií každej euromince.

Každá členská krajina eurozóny môže vydávať pamätné mince v nominálnej hodnote 2 eurá, ktoré sú zákonným platidlom vo všetkých krajinách eurozóny.

Úsilie európskych politikov o zavedenie jednotnej meny sa datuje už od 50. rokov minulého storočia a v roku 1991 sa stalo oficiálnou politikou EÚ. Časový plán neexistoval až do roku 1970, keď predstavitelia Európskeho spoločenstva (ES) požiadali bývalého luxemburského premiéra Pierra Wernera o jeho vypracovanie. Tzv. Wernerov plán stanovil 10-ročný termín pre zavedenie jednotnej meny (do roku 1980). Plán vtedy odložili pre krízu, ktorú spôsobilo zvýšenie cien ropy v roku 1974.

Bývalý prezident Európskej komisie Roy Jenkins oživil nápad jednotnej meny v roku 1977 a rok na to ES pod francúzskym a nemeckým vedením vytvorili Európsky menový systém so zameraním na novú menu pod názvom ECU (European Currency Unit - Európska menová jednotka). Intenzívne prípravy na spoločnú menu sa začali rozpadom komunistického bloku v Európe a zjednotením Nemecka. Predseda Európskej komisie (EK) Jacques Delors, francúzsky prezident François Mitterrand a nemecký kancelár Helmuth Kohl presadzovali spoločnú menu, pretože ju vnímali ako zavŕšenie jednotného trhu.

Konkrétne rozmery dostala nová mena 7. februára 1991 v Maastrichte podpisom Zmluvy o Európskej únii a o Hospodárskej a menovej únii. Do platnosti vstúpila 1. novembra 1993. Podľa tejto zmluvy sa národné meny mali nahradiť jednotnou európskou menou pod podmienkou, že príslušné krajiny splnia určité ekonomické kritériá.

Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa zavedenia euro meny v SR



6. júla 2005 - Vláda SR schválila Národný plán zavedenia eura v SR. Materiál definoval konkrétne úlohy pre legislatívu, bankový sektor, verejnú správu, samosprávu, podnikateľskú sféru, informatiku a informovanosť verejnosti.

28. novembra 2005 - Slovensko vstúpilo do kurzového mechanizmu ERM II, tzv. čakárne na euro, v ktorom krajina musela zotrvať minimálne dva roky pred zavedením spoločnej meny. Kurz slovenskej koruny voči euru bol na základe rozhodnutia ministrov financií eurozóny, Európskej centrálnej banky (ECB) a ministrov a guvernérov Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty, Slovinska a Slovenska stanovený na 38,4550 koruny za euro.

14. decembra 2005 - Splnomocnencom vlády pre zavedenie eura v SR sa stal Ivan Štefanec, zo svojej funkcie odstúpil 4. júla 2006.

19. decembra 2006 – Po parlamentných voľbách post splnomocnenca pre euro obsadil dovtedajší hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Igor Barát.

17. marca 2007 - Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili úpravu stredového kurzu, tzv. centrálnej parity slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Stanovil sa na úrovni 35,4424 koruny za euro, čo znamenalo posilnenie oproti pôvodnej parite o 8,5 %.

12. decembra 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o zavedení eura na Slovensku, tzv. generálny zákon.

4. januára 2008 - Eurobankovky na predzásobenie peňažného obehu v SR pred prijatím eura si NBS musela zapožičať zo zásob eurosystému, a to z rakúskej Oesterreichische Nationalbank (OeNB). Slovenské euromince razila Mincovňa Kremnica.

23. januára 2008 - Predstavitelia vlády, zamestnávateľov, zamestnancov a samospráv podpísali Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR.

30. januára 2008 - Európska komisia (EK) zverejnila vyhodnotenie slovenského konvergenčného plánu do roku 2010, z ktorého vyplynulo, že Slovensko musí uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu.

7. marca 2008 - Ministerstvo financií (MF) SR a NBS spustili prvú vlnu celoplošnej televíznej kampane, zameranej na informovanie verejnosti o súvislostiach a termínoch prechodu na spoločnú menu.

5. apríla 2008 - Minister financií SR Ján Počiatek a guvernér NBS Ivan Šramko zaslali EK a ECB žiadosť, aby zhodnotili plnenie maastrichtských kritérií potrebných pre prijatie eura na Slovensku.

7. mája 2008 - EK dala zelenú vstupu Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Na základe hodnotenia plnenia kritérií odporučila členským krajinám EÚ, aby odsúhlasili zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku.

28. mája 2008 - Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili druhú úpravu stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Nová centrálna parita slovenskej koruny sa stanovila na úrovni 30,1260 koruny za euro, čo znamenalo jej posilnenie o 17,64 %.

17. júna 2008 - Európsky parlament (EP) odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku.

20. júna 2008 - Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny.

8. júla 2008 - Konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 30,1260 SKK/EUR. Dohodli sa na tom ministri financií EÚ v Bruseli. Slovensko tak splnilo posledný formálny krok na svojej ceste k zavedeniu eura 1. januára 2009. Presne 30 dní po stanovení kurzu sa začalo povinné duálne zobrazovanie cien tovarov a služieb, ktoré trvalo až do polovice roka 2010.

19. augusta 2008 - Mincovňa Kremnica začala sériovú razbu slovenských eurových mincí.

1. decembra 2008 - Štyridsaťpäť kusov euromincí so slovenskými motívmi na rubovej strane obsahoval štartovací balíček, ktorý si mohli zakúpiť záujemcovia na všetkých poštách, v NBS aj komerčných bankách. Ich celková hodnota bola 16,60 eura alebo 500 Sk. Až do polnoci 31. decembra 2008 sa však tieto mince nesmeli používať na Slovensku ani v zahraničí.

2. decembra 2008 - Uskutočnil sa posledný prevoz eurobankoviek na Slovensko z Rakúskej centrálnej banky. Celkovo sa priviezlo na Slovensko 188 miliónov kusov eurobankoviek v celkovej hodnote viac ako 7 miliárd eur.

1. januára 2009 - Počet krajín používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k dovtedajším členom eurozóny pripojila aj Slovenská republika.

17. januára 2009 - Skončilo sa obdobie duálneho obehu. Jediná mena, ktorou sa na Slovensku od tohto dňa platí, je euro. V peňažnom obehu tak bolo zakázané používať korunové bankovky a mince okrem ich výmeny v NBS a komerčných bankách.

september 2009 - Post splnomocnenca vlády pre zavedenie eura v SR zanikol.

30. júna 2010 - Na území SR sa skončilo duálne zobrazovanie cien v korunách aj eurách.


Do eurozóny vstúpilo od roku 1999 devätnásť štátov



Slovenská republika (SR) si pripomenie desiate výročie od zavedenia eura a dvadsať rokov bude mať 1. januára 2019 aj celá eurozóna.

Spoločná európska mena znamená pre starý kontinent nový, čerstvý impulz. S eurom sa Európania stávajú navzájom bližšími a aj silnejšími. Takto komentoval zavedenie novej spoločnej európskej meny 1. januára 1999 francúzsky prezident Jacques Chirac.

V prvej vlne k 1. januáru 1999 prijalo euro dokopy jedenásť štátov z pätnástich vtedajších členov Európskej únie (EÚ): Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko.

Ďalej sa eurozóna rozširovala o malé skupiny alebo po jednom.

K 1. januáru 2001 sa stalo dvanástym štátom eurozóny Grécko. V čase jej vzniku 1. januára 1999 bolo považované za najslabší článok Európskej únie a viacerí analytici považovali za veľmi ťažkú úlohu pre túto balkánsku krajinu splniť konvergenčné kritériá v krátkom čase. Grécko však v priebehu dvoch rokov úspešne zredukovalo rast cien a rozpočtový deficit.

K 1. januáru 2007 prijalo euro Slovinsko ako v poradí trinásta krajina EÚ. Zároveň išlo o prvého spomedzi nových členov Únie, resp. o prvú krajinu niekdajšieho socialistického bloku, ktorá sa ocitla v eurozóne. Slovinsko vstúpilo do EÚ v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi štátmi, z ktorých šesť prijalo euro v nasledujúcich rokoch (Cyprus, Malta, Slovensko, Estónsko, Litva a Lotyšsko) a ostatné tri odsunuli tento krok na neurčito (Česko, Maďarsko, Poľsko).

K 1. januáru 2008 sa k eurozóne pripojili Malta a Cyprus. Počet krajín Európskej únie používajúcich spoločnú európsku menu sa tak zvýšil na 15. Euro sa stalo oficiálnou menou pre približne 320 miliónov obyvateľov EÚ z celkového počtu 495 miliónov.

K 1. januáru 2009, teda presne na desiate výročie od vzniku spoločnej európskej meny, prijalo euro aj Slovensko. Stalo sa tak v poradí druhým bývalým štátom východného bloku, ktorý sa stal súčasťou eurozóny. Doteraz je tiež jedinou krajinou Vyšehradskej štvorky (V4), kde platí európska mena.

K 1. januáru 2011 sa pridružilo k eurozóne Estónsko ako prvý a najmenší pobaltský štát.

K 1. januáru 2014 vstúpilo do eurozóny Lotyšsko. Obavy vzbudzoval jeho bankový sektor s podozrivými peniazmi z Ruska a iných postsovietskych krajín. "Ihneď po vstupe Lotyšska do eurozóny, očakávam, že tok podozrivých financií sa zvýši," povedal Mark Galeotti, profesor z Newyorskej univerzity, ktorý sa zaoberá organizovaným zločinom v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

K 1. januáru 2015 priala euro Litva, prvá postsovietska krajina, ktorá v roku 1990 vyhlásila nezávislosť od sovietskeho impéria. Po Estónsku a Lotyšsku sa stala treťou pobaltskou krajinou v eurozóne a zároveň zatiaľ posledným, v poradí devätnástym štátom EÚ, v ktorom sa dá platiť eurom.

Euro sa takisto dá používať v San Marine, Monaku a vo Vatikáne, neoficiálne v Andorre a v Čiernej Hore či na území Kosova.

Rovnako sa eurom platí na územiach mimo európskeho kontinentu: Azory a Madeira (portugalské súostrovia v Atlantickom oceáne), Kanárske ostrovy a autonómne mestá Ceuta a Melilla (španielske územia na africkom kontinente), Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Réunion, Saint-Barthélemy, Saint-Martin, Mayotte, Saint-Pierre a Miquelon, Clippertonov ostrov, Francúzske južné a antarktické územia, teda niektoré oblasti zámorského Francúzska.

Súčasťou eurozóny z členských krajín EÚ nie je Dánsko, ktoré má výnimku, resp. si uplatňuje doložku o neúčasti, no v prípade záujmu môže euro prijať v budúcnosti. Z podobných dôvodov nezaviedlo euro ani Spojené kráľovstvo, ktoré však EÚ opúšťa. Euro nepoužíva ani Švédsko, ktoré nesplnilo kritériá pre jeho prijatie.

Spomedzi krajín V4, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, nezaviedli euro ani Poľsko, Maďarsko a Česká republika a zatiaľ ani najnovšie členské štáty Rumunsko, Bulharsko (prijaté v roku 2007) a Chorvátsko (2013).

1. január 1999

Belgicko, 1 euro = 40,3399 belgických frankov (BEF)

Fínsko, 1 euro = 5,94573 fínskych mariek (FIM)

Francúzsko, 1 euro = 6,55957 francúzskych frankov (FRF)

Holandsko, 1 euro = 2,20371 holandských guldenov (NLG)

Írsko, 1 euro = 0,787564 írskej libry (IEP)

Luxembursko, 1 euro = 40,3399 luxemburských frankov (LUF)

Nemecko, 1 euro = 1,95583 nemeckých mariek (DEM)

Rakúsko, 1 euro = 13,7603 rakúskych šilingov (ATS)

Portugalsko, 1 euro = 200,482 portugalských escudos (PTE)

Španielsko, 1 euro = 166,386 španielskych pesiet (ESP)

Taliansko, 1 euro = 1936,27 talianskych lír (ITL)

1. január 2001

Grécko, 1 euro = 340,750 gréckych drachiem (GRD)

1. január 2007

Slovinsko, 1 euro = 239,640 slovinských toliarov (SIT)

1. január 2008

Cyprus, 1 euro = 0,585274 cyperskej libry (CYP)

Malta, 1 euro = 0,42930 maltskej líry (MTL)

1. január 2009

Slovensko, 1 euro = 30,1260 slovenskej koruny (SKK)

1. január 2011

Estónsko, 1 euro = 15,6466 estónskej koruny (EEK)

1. január 2014

Lotyšsko, 1 euro = 0,702804 lotyšského latsu (LVL)

1. január 2015

Litva, 1 euro = 3,45280 litovských litasov (LTL)