Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľov podľa S.O.S. nepriniesli účinky

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Na Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S). sa ľudia okrem problémov so šmejdmi a nebankovými subjektmi obracajú aj v súvislosti s poskytovateľmi energetických služieb a reklamáciami tovarov.

Poprad 21. septembra (TASR) – V tomto roku sa prijalo viacero zmien pravidiel v oblasti spotrebiteľa, najmä proti praktikám tzv. šmejdov a rôznych nebankových inštitúcií. Petra Vargová Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) v Poprade však konštatovala, že tieto zmeny v praxi zatiaľ nepriniesli žiadané účinky.

"Boli sme zvedaví, ako sa to odrazí na podnetoch, ktoré k nám chodia. Ľudia po medializácii zmien začali chodiť viac, očakávali však, že ich problémy sa vyriešia rýchlejšie a ľahšie, čo v praxi nie je možné. Nové pravidlá sú len kozmetickými zmenami, ktoré mali prísť 5-10 rokov dozadu, pretože teraz len dobiehame vlak, ktorý je tri stanice pred nami," vysvetlila Vargová Čakovská. Väčšina podnetov, tak či tak, musí ísť cez súd, ktorý rozhoduje o neplatnosti zmluvy, o návrhu na vydanie exekučného príkazu, o zastavení exekúcie, ale aj o tom, či poskytovateľ úveru dostatočne preskúmal bonitu klienta. "Pretože justícia na Slovensku funguje tak, ako funguje, opäť sa nič nezlepšilo. Nás hlavne zaujíma vymožiteľnosť práva v praxi a to, aby sme jednotlivé zákony vedeli využiť v prospech spotrebiteľa. Vymožiteľnosť práva sa však nezlepšila vôbec," upozornila Vargová Čakovská.

V praxi podľa S.O.S. existuje množstvo súdnych rozhodnutí v prospech spotrebiteľov, ktoré by mali byť následne použité ako podporná argumentácia aj v iných súdnych procesoch. "Potom však príde pani, ktorej exekúciu nariadenú rozhodcovským súdom všeobecný súd právom zastavil ako nezákonnú, no vyššia súdna úradníčka rozhodne, že spotrebiteľka má zaplatiť trovy konania rozhodcovského súdu aj napriek tomu, že jej exekúcia bola súdom uznaná ako neoprávnená. Opravný prostriedok v tomto prípade neexistuje, odvolať sa nie je kde a súdna úradníčka sa takto môže rozhodnúť len na základe svojho právneho názoru," objasnila Vargová Čakovská.

V prípade šmejdov je podľa nej situácia podobná. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) preverí subjekt, ktorý chce robiť prezentáciu, zverejní informácie o ňom a jeho zmluvách na svojej stránke, a až následne sa môže konať akcia. "Počet tých akcií sa znížil, čo považuje SOI za úspech. Teraz sú tam asi len tri renomované spoločnosti, avšak tie, ktoré robili najväčšie problémy, tam nie sú. Aj naďalej však fungujú v živnostenskom registri, dopátrať sa k nim a k peniazom, ktoré majú klientovi vrátiť, je však veľmi ťažké," dodala Vargová Čakovská. Obmedzil sa síce počet prezentačných akcií, šmejdi sa však podľa nej presunuli na predvádzanie priamo do bytov klientov, najmä starších ľudí, alebo si krátkodobo prenajmú priestory v obchodných centrách.

"SOI má nárok dať návrh na odobratie živnostenského oprávnenia tomu subjektu, ktorý opakovane porušuje zákon. Doposiaľ to urobili len v pár prípadoch, akoby sa báli tvrdšie voči nim vystúpiť," konštatovala Vargová Čakovská. Zákonné úpravy by mali byť podľa S.O.S. tvrdšie a adresnejšie, aj v novom Spotrebiteľskom zákonníku, ktorý pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR.

Na S.O.S. sa ľudia okrem problémov so šmejdmi a nebankovými subjektmi obracajú aj v súvislosti s poskytovateľmi energetických služieb a reklamáciami tovarov, ako sú topánky, odevy či elektronika. "Po masovo medializovaných legislatívnych úpravách sa dá povedať, že nám pribudla práca, pretože vo verejnosti vznikol dojem, že sa stalo niečo úžasné a všetky problémy sa zázračne vyriešia. Aj tieto zmeny sa však týkajú len spotrebiteľov, ktorí sa ešte len dostanú do problémov. Veľmi ťažké je ich aplikovať na prípady, ktoré vznikli v rokoch 2000 až 2010, kedy ide často o mŕtve exekúcie, ľudia pôžičky preplatili, pohľadávky boli postúpené inkasným spoločnostiam a šmejdi nie sú zastihnuteľní vo svojich sídlach. Môžeme mať dobré zákony, ale tie musia sudcovia dostať do súdnej praxe, odkiaľ sa to pretaví do mimosúdnej praxe a ich rozhodnutia sa tak stanú štandardom, ktorý už ľuďom bude všeobecne známy. Zároveň by sa súdne konania mali podstatne skrátiť. Máme prípady, kedy sa už ľudia ani nedožili rozhodnutia v ich prospech," uzavrela Vargová Čakovská.