Bratislava 30. januára (TASR) - Pokles domácej agropotravinárskej produkcie a s ním spojená strata pracovných miest v chlebovom odvetví nebola podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milana Semančíka náhodná.

Slovensko doplatilo na absenciu koncepčných prístupov štátu k agrárnej politike a jeho často sa meniace postoje k významu a podpore vlastnej výrobnej základne. Prakticky nekontrolovaný nástup obchodných reťazcov, ktoré rýchlo ovládli potravinový trh, viedol k neúmernému rastu tlaku na domácich dodávateľov, ich vytláčaniu z ponuky predajných sietí a nahrádzaniu importovaným tovarom. Chýbala tiež systematickejšia práca so spotrebiteľom, ktorému nikto nevysvetľoval význam kupovania domácich výrobkov, takže sa dlho nezaujímal o pôvod a nezriedka ani kvalitu nakupovaných potravín, ale uprednostňoval predovšetkým ich cenu.

"K zlepšeniu situácie neprispel ani vstup Slovenska do EÚ, skôr naopak," upozornil predseda SPPK. Diskriminačne nastavené podporné mechanizmy na spoločnom európskom trhu umelo znížili konkurenčnú schopnosť poľnohospodárstva SR a následne aj spracovateľskej sféry, vyrábajúcej z jeho produkcie finálne potraviny.

"Preto je logické, že nemôžeme súhlasiť s tým, aby sme aj v nasledujúcom programovom období EÚ dostávali nižšie podpory ako staré členské štáty. Nie je celkom korektné porovnávať súhrnné hektárové priemery priamych platieb a podpôr z Programu rozvoja vidieka (PRV), čo nám často podsúvajú zástupcovia Európskej komisie. Zatiaľ čo priame platby plynú výhradne do poľnohospodárstva, viac ako tretina zdrojov z PRV končí v SR mimo nášho odvetvia a s jeho podporou nemá nič spoločné," zdôraznil.

Základom rozvoja odvetvia musí byť podľa Semančíka oživenie dopytu po domácej produkcii. Bez neho sa nebudú generovať v agropotravinárskom komplexe nové pracovné miesta. Okrem cieľavedomej práce so spotrebiteľom si to vyžiada aj revitalizačné opatrenia vo výrobnej sfére a zmenu podporných mechanizmov, ktoré by mali vo väčšej miere ako doteraz stimulovať rozvoj výroby.

"Ak pri prechode z jednotnej platby na plochu na systém platobných nárokov dokážeme správne nastaviť agrárne podpory, vyšleme nielen pozitívny signál pre poľnohospodárov, ale dokážeme aj zvýšiť efektívnosť a účelnosť vynaložených finančných prostriedkov. Zároveň vytvoríme stimuly pre rozvoj produkcie, ktorej zvýšený odbyt však musíme takisto cieľavedome podporovať, pretože inak sa ďaleko nedostaneme," dodal Semančík.