Bratislava 29. júla (TASR) - V súčasnosti majú poľnohospodári prenajatých približne 170 závlahových systémov (z približne 480) s prislúchajúcou výmerou asi 150.000 hektárov (ha), pričom zavlažovanie sa predpokladá na asi 60.000 ha a skutočnosť je oveľa nižšia. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

"Všeobecne môžeme povedať, že staré sú všetky závlahové sústavy, a to najmä z hľadiska technickej úrovne čerpacej techniky. Tie prvé sa začali stavať koncom 50. rokov minulého storočia. Vo významných produkčných oblastiach máme skôr staršie závlahy, v menej produkčných oblastiach sú novšie," priblížila.

Pripomenula, že štát skončil s investíciami do závlah v roku 2005. "Posledné investičné prostriedky boli použité v tomto roku na dokončenie podzemných rozvodov závlahovej vody na rozostavaných závlahových systémoch. Niektoré neinvestičné opravy väčšieho rozsahu boli na oceľových potrubiach veľkých profilov v rokoch 1995 až 2002," informovala.

"Tu však treba povedať aj to, že v modernizácii závlah sa pokračuje aj dnes, ale už len vo vlastnej réžii samotných poľnohospodárov. Tu však nehovoríme o žiadnych rozsiahlych investíciách v rámci celého Slovenska, keďže vieme, v akom stave sa poľnohospodárstvo nachádza. Je to teda od prípadu k prípadu podľa toho, o akú finančne významnú investíciu ide a či si ju vie konkrétny poľnohospodársky subjekt dovoliť," zdôraznila.

Závlahové systémy sa na Slovensku podľa Holéciovej začali stavať koncom 50. rokov minulého storočia. Túto výstavbu zabezpečovali melioračné družstvá organizované v niektorých regiónoch (Pezinok, Trnava, Veľký Krtíš, Sobrance a pod.).

"Podľa údajov, ktoré máme zo š. p. Hydromeliorácie, sa v rokoch 1961 až 2005 postavilo dokopy 484 čerpacích staníc. V rámci tohto obdobia sa najväčší počet - 178 postavil v rokoch 1981 až 1990. Výstavbu financoval štát. V roku 2005 však štát s investíciami skončil. V rokoch 1961 až 2005 sa tak vďaka výstavbe závlahových sústav dostalo pod závlahu viac ako 320.000 ha pôdy na Slovensku. Uvedené čísla sa vzťahujú na majetok, ktorý bol delimitovaný na Hydromeliorácie, š. p., a nezohľadňuje už zaniknuté systémy alebo tzv. drobné závlahové stavby v majetku poľnohospodárskych podnikov," spresnila.

SPPK podľa nej vyvíja množstvo aktivít, ktorými upozorňuje na nutnosť riešiť následky klimatických zmien v poľnohospodárstve, a to aj v prepojení na modernizáciu závlah. Dnes, v období meniacej sa klímy, sa totiž ukazuje ako samozrejmé, že závlahové sústavy už musia byť neodmysliteľnou súčasťou poľnohospodárskej výroby vo viacerých regiónoch Slovenska.

"V prvom rade by bolo žiaduce, aby sme zmodernizovali a podporili aspoň tie závlahové sústavy, ktoré už máme na Slovensku vybudované. Každým rokom táto plocha klesá, závlahy ničí hrdza, zlodeji, vandali, často sú prestarnuté. V druhom rade by bolo vhodné, aby sa k vode dostali aj poľnohospodárske podniky, ktoré hospodária v oblastiach, v ktorých neexistuje napojenie na vodný zdroj. Máme totiž aj také poľnohospodárske firmy, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti ani jazera, ani rieky či vodnej nádrže. Tie sa musia spoliehať jedine na počasie, čo je už momentálne naozaj veľmi riskantné," upozornila.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je podľa Holéciovej pripravená diskutovať s predstaviteľmi rezortného ministerstva a vlády na takú dôležitú tému, akou je poisťovací systém v agrorezorte a vytvorenie rizikového fondu. "Navyše následky klimatických zmien nám už nejaký ten čas klopú na dvere a pestovatelia si uvedomujú, že štát každý rok za zničenú úrodu odškodňovať nemôže. Dá sa však spoločnými silami aj s príspevkom od štátu vytvoriť efektívny spôsob, ako voči nim bojovať," dodala hovorkyňa SPPK.