Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Slovensko čerpá fondy od roku 2004 a dnešným podpisom vstupuje do tretieho programového obdobia.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) – Slovensko bude môcť aj v nasledujúcich rokoch čerpať prostriedky z fondov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a takzvaných nórskych fondov. Približne 113 miliónov eur pôjde do roku 2021 na projekty, ktorých cieľom je najmä zmierňovanie regionálnych rozdielov.
Memorandá o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu medzi Slovenskom, Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom dnes v Bratislave podpísali minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) a ministerka Nórskeho kráľovstva pre EÚ a EHP Elisabeth Vik Aspakerová.
„Je to podstatne vyššia suma ako v predchádzajúcom období. Tieto finančné prostriedky budú použité na podporu podnikania a inovácií, boj proti klimatickým zmenám, zachovanie kultúrneho dedičstva, boj proti rodovému násiliu, podporu miestneho rozvoja a inklúzie Rómov, ale aj na transparentnosť justície. Podstatná časť príspevkov pôjde tiež na podporu občianskej spoločnosti,“ opísal Lajčák.
Slovensko čerpá fondy od roku 2004 a dnešným podpisom vstupuje do tretieho programového obdobia. Počas predchádzajúcich dvoch období bolo podporených viac ako 500 projektov v hodnote vyše 150 miliónov eur. Na financovanie programov prispieva SR zo štátneho rozpočtu 15 %.
Minister poukázal na to, že Slovensko uzavrelo memorandá ako druhé spomedzi 16 prijímateľských krajín, v minulosti bolo dokonca prvé. „Tieto príspevky sú využívané naozaj zmysluplne, pretože prispievajú v prvom rade k zmierňovaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska. Idú aj na projekty verejnoprospešného turistického charakteru, ako napríklad renovácia kultúrnych a historických pamiatok,“ priblížil.
Príkladom je renovácia hradu Devín, obnova Rosenfeldovho paláca v Žiline alebo Štátneho divadla Košice. Nórske fondy prispeli tiež k reštaurácii budovy bratislavskej Reduty, ktorá hostila viacero významných podujatí slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Aspakerová označila spoluprácu medzi Slovenskom a Nórskom za vynikajúcu. „Hoci Nórsko nie je členom Európskej únie, veľmi úzko spolupracujeme v mnohých oblastiach. Počas slovenského predsedníctva sa náš dialóg ešte posilnil, vzťahy medzi Slovenskom a Nórskom sú teraz ešte silnejšie a teším sa na ďalšie rozvíjanie spolupráce medzi našimi krajinami,“ konštatovala. Slovensko podľa nej patrí v čerpaní fondov k jedným z najlepších.
Memorandá o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu medzi Slovenskom, Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom dnes v Bratislave podpísali minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) a ministerka Nórskeho kráľovstva pre EÚ a EHP Elisabeth Vik Aspakerová.
„Je to podstatne vyššia suma ako v predchádzajúcom období. Tieto finančné prostriedky budú použité na podporu podnikania a inovácií, boj proti klimatickým zmenám, zachovanie kultúrneho dedičstva, boj proti rodovému násiliu, podporu miestneho rozvoja a inklúzie Rómov, ale aj na transparentnosť justície. Podstatná časť príspevkov pôjde tiež na podporu občianskej spoločnosti,“ opísal Lajčák.
Slovensko čerpá fondy od roku 2004 a dnešným podpisom vstupuje do tretieho programového obdobia. Počas predchádzajúcich dvoch období bolo podporených viac ako 500 projektov v hodnote vyše 150 miliónov eur. Na financovanie programov prispieva SR zo štátneho rozpočtu 15 %.
Minister poukázal na to, že Slovensko uzavrelo memorandá ako druhé spomedzi 16 prijímateľských krajín, v minulosti bolo dokonca prvé. „Tieto príspevky sú využívané naozaj zmysluplne, pretože prispievajú v prvom rade k zmierňovaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska. Idú aj na projekty verejnoprospešného turistického charakteru, ako napríklad renovácia kultúrnych a historických pamiatok,“ priblížil.
Príkladom je renovácia hradu Devín, obnova Rosenfeldovho paláca v Žiline alebo Štátneho divadla Košice. Nórske fondy prispeli tiež k reštaurácii budovy bratislavskej Reduty, ktorá hostila viacero významných podujatí slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Aspakerová označila spoluprácu medzi Slovenskom a Nórskom za vynikajúcu. „Hoci Nórsko nie je členom Európskej únie, veľmi úzko spolupracujeme v mnohých oblastiach. Počas slovenského predsedníctva sa náš dialóg ešte posilnil, vzťahy medzi Slovenskom a Nórskom sú teraz ešte silnejšie a teším sa na ďalšie rozvíjanie spolupráce medzi našimi krajinami,“ konštatovala. Slovensko podľa nej patrí v čerpaní fondov k jedným z najlepších.
