Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V Bruseli to po ukončení Rady EÚ pre poľnohospodárstvo uviedol minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Autor TASR
Brusel 17. februára (TASR) - Slovenská republika má námietky voči návrhu EÚ o novom modeli propagácie poľnohospodárskych výrobkov, pretože znevýhodňuje našich výrobcov. V Bruseli to dnes po ukončení Rady EÚ pre poľnohospodárstvo uviedol minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Minister zdôraznil, že návrh novej smernice je skôr modelom šitým na veľké potravinárske podniky a vyhovuje viac starším členským štátom EÚ. Pripomenul, že terajší model je výhodný pre našich prvovýrobcov a potravinárov, nakoľko sami na účely propagácie svojich výrobkov dávajú 20 % percent z celkovej sumy, pričom štát prispeje 30-percentnou čiastkou a zo zdrojov EÚ ide na tento účel 50 % zdrojov.
Základný rozdiel medzi existujúcim a novým modelom propagácie dopestovaných výrobkov je vo vyššej finančnej záťaži pre potravinárov.
"Po novom musí dať výrobca 40 percent a EÚ 60 percent na propagáciu, čiže štát je z tohto financovania mimo, čo je dobré pre štátny rozpočet, ale vzhľadom na ekonomickú silu našich potravinárov je to neprijateľný model," zhodnotil situáciu šéf slovenského agrorezortu.
Až 70 % z objemu propagácie by malo byť využité v tretích krajinách
Minister dodal, že záujmom SR nový model propagácie vlastných výrobkov nevyhovuje ani z hľadiska teritoriálneho zamerania. Európska komisia totiž navrhuje, aby až 70 % z objemu propagácie bolo využité v tretích krajinách, čiže mimo priestoru EÚ.
"To pre Slovensko nerieši problém. Nemáme tak veľa potravín s potrebou propagácie vonku. My potrebujeme najmä propagáciu doma, na Slovensku a preto navrhujeme, aby to bolo na úrovni 50 ku 50 percent. Z celkového pohľadu na novú smernicu si myslíme, že tento model nie je veľmi prospešný pre Slovensko," skonštatoval Jahnátek.
Model vyhovuje najmä potravinárskym koncernom
Minister dodal, že nový model vyhovuje najmä veľkým potravinárskym koncernom ako našim malým pestovateľom.
V tomto smere má Slovensko rovnakú pozíciu s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky ako aj s Bulharskom, Rumunskom a Slovinskom. Tieto štáty pripravili spoločnú deklaráciu pre EK a exekutíva EÚ sa s týmto oficiálnym dokumentom bude musieť zaoberať pri hľadaní kompromisného stanoviska s Radou. Jahnátek v tejto súvislosti upozornil, že komisia automaticky nezavrhuje názory menších krajín.
Minister zdôraznil, že návrh novej smernice je skôr modelom šitým na veľké potravinárske podniky a vyhovuje viac starším členským štátom EÚ. Pripomenul, že terajší model je výhodný pre našich prvovýrobcov a potravinárov, nakoľko sami na účely propagácie svojich výrobkov dávajú 20 % percent z celkovej sumy, pričom štát prispeje 30-percentnou čiastkou a zo zdrojov EÚ ide na tento účel 50 % zdrojov.
Základný rozdiel medzi existujúcim a novým modelom propagácie dopestovaných výrobkov je vo vyššej finančnej záťaži pre potravinárov.
"Po novom musí dať výrobca 40 percent a EÚ 60 percent na propagáciu, čiže štát je z tohto financovania mimo, čo je dobré pre štátny rozpočet, ale vzhľadom na ekonomickú silu našich potravinárov je to neprijateľný model," zhodnotil situáciu šéf slovenského agrorezortu.
Až 70 % z objemu propagácie by malo byť využité v tretích krajinách
Minister dodal, že záujmom SR nový model propagácie vlastných výrobkov nevyhovuje ani z hľadiska teritoriálneho zamerania. Európska komisia totiž navrhuje, aby až 70 % z objemu propagácie bolo využité v tretích krajinách, čiže mimo priestoru EÚ.
"To pre Slovensko nerieši problém. Nemáme tak veľa potravín s potrebou propagácie vonku. My potrebujeme najmä propagáciu doma, na Slovensku a preto navrhujeme, aby to bolo na úrovni 50 ku 50 percent. Z celkového pohľadu na novú smernicu si myslíme, že tento model nie je veľmi prospešný pre Slovensko," skonštatoval Jahnátek.
Model vyhovuje najmä potravinárskym koncernom
Minister dodal, že nový model vyhovuje najmä veľkým potravinárskym koncernom ako našim malým pestovateľom.
V tomto smere má Slovensko rovnakú pozíciu s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky ako aj s Bulharskom, Rumunskom a Slovinskom. Tieto štáty pripravili spoločnú deklaráciu pre EK a exekutíva EÚ sa s týmto oficiálnym dokumentom bude musieť zaoberať pri hľadaní kompromisného stanoviska s Radou. Jahnátek v tejto súvislosti upozornil, že komisia automaticky nezavrhuje názory menších krajín.
