Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najočakávanejší a zároveň aj najnáročnejší je tunel Višňové pri Žiline.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. novembra (TASR) – Od roku 2009 stavebné firmy nerazili na Slovensku ani jediný cestný tunel. Rok 2014 však priniesol nezvyčajnú situáciu - rozostavané sú diaľničné úseky s ôsmimi tunelovými stavbami.
"Súčasná situácia je naozaj pre Slovensko netradičná," zhodnotil pre TASR predseda Slovenskej tunelárskej asociácie (STA) Miloslav Frankovský. V minulosti bol vo výstavbe vždy len jeden tunel, až na výnimku dvoch rokov, keď sa súčasne budovali Branisko aj Horelica. Spolu s nimi však fungujú na Slovensku už len tunely Bôrik a Sitina.
"Okrem týchto štyroch nových diaľničných tunelov boli v minulosti na Slovensku vybudované len dva cestné tunely," opísal Frankovský. Jedným bol bratislavský tunel pod hradom, ktorý sa v 80. rokoch zmenil na električkový. Druhým je tunel Stratená, ktorý je dlhý 300 metrov a nachádza sa na ceste tretej triedy v blízkosti Slovenského raja. "To je naozaj veľmi málo pre takú hornatú krajinu, ako je Slovensko," dodal šéf STA.
Hoci sa asociácia teší, že je rozostavaných až toľko tunelových stavieb, uspokojila by sa možno aj s menším počtom. "Je pravda, že to môže priniesť problémy s kapacitami špeciálnych profesií alebo špeciálnych výrob. Preto by možno bolo lepšie, keby bola výstavba tunelov viac rozvrhnutá v čase," vysvetlil Frankovský.
V počte tunelov však SR výrazne zaostáva napríklad za Českou republikou či za mnohými alpskými krajinami ako Švajčiarsko, Rakúsko alebo Taliansko. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) má ale v súčasnosti naplánovanú výstavbu ešte ďalších 22 tunelov.
Nízky počet cestných tunelov súvisí podľa STA aj s históriou výstavby diaľnic na Slovensku. Ako prvé sa stavali úseky v okolí Bratislavy a smerom na západ či sever. Až v poslednom desaťročí 20. storočia sa výstavba presunula do hornatého prostredia. Začal sa budovať tunel Branisko, nasledovali Horelica, Sitina a Bôrik. Momentálne rozostavané úseky sú už najkomplikovanejšie, bez tunelov by to v týchto prípadoch podľa Frankovského nešlo.
Tunely sa tak aktuálne budujú na diaľnici D1, a to Ovčiarsko, Žilina, Višňové, Čebrať a Šibenik. Na diaľnici D3 sú to Svrčinovec, Poľana a Považský Chlmec. Najočakávanejší a zároveň aj najnáročnejší je tunel Višňové pri Žiline. Po dokončení bude najdlhším tunelom na Slovensku. Na porovnanie: celková dĺžka štyroch tunelov, ktoré sú dnes v prevádzke, je vyše 8 kilometrov (km). Višňové samotné má merať viac ako 7,5 km.
"Súčasná situácia je naozaj pre Slovensko netradičná," zhodnotil pre TASR predseda Slovenskej tunelárskej asociácie (STA) Miloslav Frankovský. V minulosti bol vo výstavbe vždy len jeden tunel, až na výnimku dvoch rokov, keď sa súčasne budovali Branisko aj Horelica. Spolu s nimi však fungujú na Slovensku už len tunely Bôrik a Sitina.
"Okrem týchto štyroch nových diaľničných tunelov boli v minulosti na Slovensku vybudované len dva cestné tunely," opísal Frankovský. Jedným bol bratislavský tunel pod hradom, ktorý sa v 80. rokoch zmenil na električkový. Druhým je tunel Stratená, ktorý je dlhý 300 metrov a nachádza sa na ceste tretej triedy v blízkosti Slovenského raja. "To je naozaj veľmi málo pre takú hornatú krajinu, ako je Slovensko," dodal šéf STA.
Hoci sa asociácia teší, že je rozostavaných až toľko tunelových stavieb, uspokojila by sa možno aj s menším počtom. "Je pravda, že to môže priniesť problémy s kapacitami špeciálnych profesií alebo špeciálnych výrob. Preto by možno bolo lepšie, keby bola výstavba tunelov viac rozvrhnutá v čase," vysvetlil Frankovský.
V počte tunelov však SR výrazne zaostáva napríklad za Českou republikou či za mnohými alpskými krajinami ako Švajčiarsko, Rakúsko alebo Taliansko. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) má ale v súčasnosti naplánovanú výstavbu ešte ďalších 22 tunelov.
Nízky počet cestných tunelov súvisí podľa STA aj s históriou výstavby diaľnic na Slovensku. Ako prvé sa stavali úseky v okolí Bratislavy a smerom na západ či sever. Až v poslednom desaťročí 20. storočia sa výstavba presunula do hornatého prostredia. Začal sa budovať tunel Branisko, nasledovali Horelica, Sitina a Bôrik. Momentálne rozostavané úseky sú už najkomplikovanejšie, bez tunelov by to v týchto prípadoch podľa Frankovského nešlo.
Tunely sa tak aktuálne budujú na diaľnici D1, a to Ovčiarsko, Žilina, Višňové, Čebrať a Šibenik. Na diaľnici D3 sú to Svrčinovec, Poľana a Považský Chlmec. Najočakávanejší a zároveň aj najnáročnejší je tunel Višňové pri Žiline. Po dokončení bude najdlhším tunelom na Slovensku. Na porovnanie: celková dĺžka štyroch tunelov, ktoré sú dnes v prevádzke, je vyše 8 kilometrov (km). Višňové samotné má merať viac ako 7,5 km.
Na Slovensku sa nachádzajú štyri diaľničné tunely v prevádzke, rozostavaných je osem tunelov.
TASR prináša ich výberový chronologický prehľad.
Tunely v prevádzke:
- Tunel Branisko - nahrádza horský priesmyk v rovnomennom pohorí na rozhraní Spiša a Šariša. Základný kameň bol položený v apríli 1996, cestujúca verejnosť ho užíva od júna 2003.
- Kysucký tunel Horelica - je súčasťou obchvatu Čadce. Začali ho stavať v apríli 1998, do užívania ho odovzdali v októbri 2004.
- Tunel Sitina - sa nachádza v Bratislave. Začali ho stavať v októbri 2003, do užívania ho odovzdali v júni 2007.
- Tunel Bôrik pod Vysokými Tatrami - začali stavať v júni 2006, odovzdaný do užívania bol v decembri 2009.
Rozostavané tunely s termínom začiatku ich výstavby:
jún 2012 – Tunel Šibenik na diaľnici D1 v úseku Jánovce - Jablonov, II. úsek, bude dlhý 591 m.
jún 2014 – Tunel Višňové na diaľnici D1 na úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Mal by dosiahnuť dĺžku 7520 m.
jún 2014 - Tunel Považský Chlmec na diaľnici D1 s dĺžkou 2218 m v úseku Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.
júl 2014 - Tunel Poľana s dĺžkou 898 m na diaľnici D3 na úseku Svrčinovec – Skalité.
september 2014 – Tunel Ovčiarsko na diaľnici D1 v úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, bude mať 2367 m.
septembra 2014 - Tunel Čebrať na diaľnici D1 na úseku Hubová - Ivachnová pri Ružomberku. Jeho dĺžka má byť 2026 m.
október 2014 – Tunel Svrčinovec, súčasť úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité – štátna hranica SR/Poľsko. Jeho dĺžka by mala dosiahnuť 420 m.
november 2014 – Tunel Žilina s dĺžkou 687 m na diaľnici D1 v úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.
zdroj: www.ndsas.sk
TASR prináša ich výberový chronologický prehľad.
Tunely v prevádzke:
- Tunel Branisko - nahrádza horský priesmyk v rovnomennom pohorí na rozhraní Spiša a Šariša. Základný kameň bol položený v apríli 1996, cestujúca verejnosť ho užíva od júna 2003.
- Kysucký tunel Horelica - je súčasťou obchvatu Čadce. Začali ho stavať v apríli 1998, do užívania ho odovzdali v októbri 2004.
- Tunel Sitina - sa nachádza v Bratislave. Začali ho stavať v októbri 2003, do užívania ho odovzdali v júni 2007.
- Tunel Bôrik pod Vysokými Tatrami - začali stavať v júni 2006, odovzdaný do užívania bol v decembri 2009.
Rozostavané tunely s termínom začiatku ich výstavby:
jún 2012 – Tunel Šibenik na diaľnici D1 v úseku Jánovce - Jablonov, II. úsek, bude dlhý 591 m.
jún 2014 – Tunel Višňové na diaľnici D1 na úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Mal by dosiahnuť dĺžku 7520 m.
jún 2014 - Tunel Považský Chlmec na diaľnici D1 s dĺžkou 2218 m v úseku Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.
júl 2014 - Tunel Poľana s dĺžkou 898 m na diaľnici D3 na úseku Svrčinovec – Skalité.
september 2014 – Tunel Ovčiarsko na diaľnici D1 v úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, bude mať 2367 m.
septembra 2014 - Tunel Čebrať na diaľnici D1 na úseku Hubová - Ivachnová pri Ružomberku. Jeho dĺžka má byť 2026 m.
október 2014 – Tunel Svrčinovec, súčasť úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité – štátna hranica SR/Poľsko. Jeho dĺžka by mala dosiahnuť 420 m.
november 2014 – Tunel Žilina s dĺžkou 687 m na diaľnici D1 v úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka.
zdroj: www.ndsas.sk
