< sekcia Ekonomika

Štátu aj stranám podľa Klubu 500 chýba stratégia hospodárskej politiky

Na snímke výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Foto: TASR - Pavol Zachar

Z politických strán oslovených TASR sa k téme vyjadrili iba opozičné Sloboda a solidarita (SaS) a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

Bratislava 17. augusta (TASR) – V čase spomaľovania hospodárskeho rastu a nastupujúcej recesie štát neprihliada na potreby podnikov a ďalšími opatreniami zhoršuje ich konkurencieschopnosť. Slovensku navyše chýba stratégia hospodárskej politiky, ktorá by zadefinovala hospodárske smerovanie krajiny a určila konkrétne kroky na dosiahnutie cieľov. Povedal to na stretnutí s novinármi výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

"Štát by si mal zadefinovať, kde chce byť v roku 2030, 2040 či 2050, aká by mala byť jeho konkurencieschopnosť, na čom by mala byť ekonomika postavená,"
povedal Gregor. Riaditeľ Klubu 500, ktorý zastrešuje veľké slovenské firmy, uviedol ako príklad Čínu, ktorá sa chce stať najväčším svetovým exportérom, Japonsko či Nemecko. "Nemecko prijalo vo februári tohto roka národnú priemyselnú stratégiu, kde definovalo štyri priemyselné odvetvia, ktoré sú kľúčové a zadefinovalo oblasti, v ktorých chce robiť opatrenia. Toto na Slovensku zatiaľ nikto nepovedal," upozornil Gregor.

Podľa Klubu 500 Slovensku podobný materiál dlhodobo chýba. "Nemáme ani len analýzu," myslí si Gregor, podľa ktorého Slovensko postupne stráca konkurencieschopnosť. Výrobcovia sú citliví na ceny výrobkov a je im podľa Gregora jedno či výrobok pochádza zo Slovenska alebo z inej krajiny. "Keď sa na Slovensku do ceny nezmestia, tak odídu niekde inde. Toto je to, čo by sme mali robiť. A to nevidíme ani v koalícii za tie dlhé roky, a v princípe takýto typ materiálu nemá spracovaný žiadna politická strana," skonštatoval Gregor.

Rezort hospodárstva v reakcii pripomenul, že Slovensko už má vytvorenú Stratégiu hospodárskej politiky do roku 2030, ktorá bola schválená v minulom roku. "Dokument má platnosť do roku 2030, a teda presahuje horizont jedného vládneho obdobia. Z tohto dôvodu formuluje opatrenia v jednotlivých kľúčových oblastiach všeobecnejšie a rámcovo udáva smerovanie a východiská aj pre budúce vlády SR," uviedol komunikačný odbor Ministerstva hospodárstva (MH) SR.

Z politických strán oslovených TASR sa k téme vyjadrili iba opozičné Sloboda a solidarita (SaS) a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Eduardovi Hegerovi a Petrovi Kremskému (obaja OĽaNO) sa nepáči málo konkrétnych opatrení v spomínanej Stratégii hospodárskej politiky do roku 2030. "Dokument sa zameriava na príliš veľa oblastí. Obsahuje veľa všeobecných vízií a veľmi málo praktických opatrení a samotná vláda sa touto stratégiou neriadi," uviedli predstavitelia OĽaNO v písomnom stanovisku. Slovensko by sa podľa tejto opozičnej strany malo zamerať na podporu rozvoja sektora služieb, inovatívnej výroby, zvyšovať svoju úroveň najmä v oblasti strojárstva a elektrotechniky, v ktorých bolo historicky svetovou špičkou.

MH však upozornilo, že k stratégii rezort postupne vypracuje akčné plány. "Na 1. akčnom pláne sa už pracuje a ten bude, samozrejme, zohľadňovať aktuálny vývoj a uplatnia sa v ňom aj opatrenia prerokované v pracovnej skupine, zriadenej na koordináciu možných krízových scenárov v ďalšom vývoji ekonomiky," uviedol rezort.

Podľa opozičnej poslankyne Jany Kiššovej (SaS) preferujú liberáli pôsobenie trhu a prijímanie rozhodnutí v hospodárskej politike iba na základe odborných analýz a v úzkej spolupráci s podnikateľmi. Štát by podľa SaS nemal robiť nezdravé a trhovú ekonomiku poškodzujúce regulačné zásahy.