Bratislava 7. januára (TASR) – Slovenské stavebníctvo ako významná súčasť národného hospodárstva potrebuje jasnú legislatívu a riadenie samostatným ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja. Myslí si to Stavebná komora Slovenskej republiky (SKSR), ktorá očakáva od novej vlády prijatie pokrokových zákonov o urbanizme, územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

"Naše stavebníctvo nemôže byť ako druhoradý prívesok súčasťou iných štátnych centrálnych úradov odvolávajúc sa na akési prevádzkové úspory. Preto ako jedno z významných pozitívnych riešení pre naše stavebníctvo navrhujeme politickým stranám a budúcej vláde, ktorá vzíde z nastávajúcich volieb, aby zaradili ako jeden zo svojich prvých a najvýznamnejších vládnych programov vytvorenie samostatného ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a schválenie skutočne nového progresívneho zákona o urbanizme, zákona o územnom plánovaní a zákona o stavebnom poriadku," uviedol prezident komory Ivan Pauer.

Tieto zákony musia byť podľa neho vytvorené výlučne na báze odbornosti, jednoduchosti, zrozumiteľnosti a musia rešpektovať tradičné vzťahy v stavebníctve umožňujúce zvyšovať odbornosť, kvalitu, zodpovednosť, bezpečnosť stavieb, vymožiteľnosť práva a rozvoj celej spoločnosti.

V súčasnosti platný stavebný zákon označil Pauer za legislatívne nestabilný, neprehľadný a komplikovane použiteľný v praxi. "Svedčí o tom jeho takmer 41 doplnení, noviel, zmien a 38 problematických až nefunkčných paragrafových ustanovení len v časti stavebného poriadku. Tento roky problematický stav umožňuje v stavebníctve výstavbu prakticky bez akejkoľvek zákonnej kontroly a regulácie," upozornil.

Ako dodal, aktuálny právny stav tiež nevyžaduje uskutočňovať všetky odborné a remeselné činnosti na stavbách výlučne kvalifikovanými a odborne spôsobilými osobami vzdelanými v odbore. "Jednoznačne nevynucuje ani kvalitu a zodpovednosť za svoje konanie a bezpečnosť stavieb. Umožňuje tiež zahmlievanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a zneužívanie dominancie objednávateľa, čo často vedie k zneužívaniu menších dodávateľov a následne k nevymožiteľnosti práva a náhrady škôd," domnieva sa prezident SKSR.

Zároveň poukázal na otázku desiatky rokov neuzákoneného systémového urbanistického plánovania na úrovni štátu, krajov, okresov, miest, obcí a zón. "Absencia urbanistického plánovania spôsobila, že z územného plánovania sa stal trhací kalendár na riešenie momentálnych potrieb a záujmu investora bez principiálneho pohľadu na urbanistický rozvoj krajiny a rozvoj spoločnosti v horizonte najmenej 15 až 20 rokov," uzavrel Pauer.