Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) - Za stratu vecí návštevníka reštaurácie zodpovedá jej prevádzkovateľ. Povedala pre TASR advokátka Jana Martinková, odvolávajúc sa na ustanovenia Občianskeho zákonníka. „Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem prípadu, ak by ku škode došlo aj inak,“ zdôraznila Martinková.
Prevádzkovateľ reštaurácie sa tejto zákonnej zodpovednosti nemôže zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Tým môže byť napríklad umiestnenie tabule s nápisom že reštaurácia za odložené veci nezodpovedá. „Ide o takzvanú objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie zodpovedného subjektu. Podmienkou vzniku zodpovednosti je vykonávanie takej činnosti, s ktorou sa spája odkladanie vecí fyzickej osoby. Takouto prevádzkou sú nielen reštaurácie a kaviarne či čajovne, ale aj kaderníctva, knižnice, školy a prevádzky zdravotníckych zariadení,“ dodala Martinková.
Podľa advokátky zákon od prevádzkovateľa reštaurácie očakáva, že sa o odložené veci svojich zákazníkov postará do tej miery, aby nedošlo ku škode, teda strate, odcudzeniu či zničeniu. Ak by k takému prípadu došlo, poškodený nemusí porušenie povinnosti zo strany prevádzkovateľa dokazovať. „Prevádzkovateľ sa môže vyviniť jedine v prípade, ak sa mu podarí preukázať, že by ku škode došlo aj inak. Tým sa myslí taký vznik škody, ktorý nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou reštaurácie, ako sú prírodné katastrofy alebo teroristický útok,“ konštatovala Martinková.
Prípadnú stratu veci alebo inú škodu musí prevádzkovateľ reštaurácie nahradiť. Je však potrebné si toto právo čo najskôr uplatniť. „Ak sa tak nestane najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa o škode návštevník dozvedel, tak toto právo zanikne," dodala Martinková.
Podľa advokátky podobné pravidlá platia aj v prípade zdravotníckych zariadení. V nich sa zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach nezužuje iba na miestnosti, kde sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti priamo uskutočňuje, patria tam teda i čakárne. „Zúžiť túto širokú mieru zodpovednosti môžu prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení jedine tým, že presne označia miesto, kde si pacienti majú veci odkladať a dostatočne ich o tomto mieste informujú. Potom zodpovedajú len za veci stratené alebo poškodené na tomto mieste," dodala Martinková.
Prevádzkovateľ reštaurácie sa tejto zákonnej zodpovednosti nemôže zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Tým môže byť napríklad umiestnenie tabule s nápisom že reštaurácia za odložené veci nezodpovedá. „Ide o takzvanú objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie zodpovedného subjektu. Podmienkou vzniku zodpovednosti je vykonávanie takej činnosti, s ktorou sa spája odkladanie vecí fyzickej osoby. Takouto prevádzkou sú nielen reštaurácie a kaviarne či čajovne, ale aj kaderníctva, knižnice, školy a prevádzky zdravotníckych zariadení,“ dodala Martinková.
Podľa advokátky zákon od prevádzkovateľa reštaurácie očakáva, že sa o odložené veci svojich zákazníkov postará do tej miery, aby nedošlo ku škode, teda strate, odcudzeniu či zničeniu. Ak by k takému prípadu došlo, poškodený nemusí porušenie povinnosti zo strany prevádzkovateľa dokazovať. „Prevádzkovateľ sa môže vyviniť jedine v prípade, ak sa mu podarí preukázať, že by ku škode došlo aj inak. Tým sa myslí taký vznik škody, ktorý nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou reštaurácie, ako sú prírodné katastrofy alebo teroristický útok,“ konštatovala Martinková.
Prípadnú stratu veci alebo inú škodu musí prevádzkovateľ reštaurácie nahradiť. Je však potrebné si toto právo čo najskôr uplatniť. „Ak sa tak nestane najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa o škode návštevník dozvedel, tak toto právo zanikne," dodala Martinková.
Podľa advokátky podobné pravidlá platia aj v prípade zdravotníckych zariadení. V nich sa zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach nezužuje iba na miestnosti, kde sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti priamo uskutočňuje, patria tam teda i čakárne. „Zúžiť túto širokú mieru zodpovednosti môžu prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení jedine tým, že presne označia miesto, kde si pacienti majú veci odkladať a dostatočne ich o tomto mieste informujú. Potom zodpovedajú len za veci stratené alebo poškodené na tomto mieste," dodala Martinková.
