Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. jún 2024Meniny má Žaneta
< sekcia Ekonomika

Sulík by Bruselu nechal diplomaciu aj obranu, hospodáriť chce sám

Na snímke Richard Sulík (SaS) Foto: TASR/Martin Baumann

Je tu taká záplava pravidiel z Bruselu, že podniky nemajú žiadnu šancu konkurovať americkým alebo čínskym firmám," povedal v rozhovore pre nemecký Stern Richard Sulík.

Bratislava 7. septembra (TASR) - Predseda SaS Richard Sulík by nechal prípadným Spojeným štátom európskym zahraničnú politiku aj obranu, finančnú politiku nie. "Myslím si, že aj v Spojených štátoch európskych by mala každá krajina sama hospodáriť. Je tu taká záplava pravidiel z Bruselu, že podniky nemajú žiadnu šancu konkurovať americkým alebo čínskym firmám," povedal v rozhovore pre nemecký časopis Stern, ktorého preklad zverejnila SaS na svojej internetovej stránke.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tú si vie Sulík predstaviť, že sa Slovensko zbaví svojej vlastnej diplomacie a že to bude mať v kompetencii európske ministerstvo zahraničných vecí. "Za to by som bol hneď, no práve v tejto oblasti robí EÚ toho najmenej," uviedol Sulík. Podobný názor má v prípade politiky spoločnej obrany. "Okamžite. Veď to je na smiech, čo má Slovensko, 30 tankov, tri stíhačky," poznamenal.

Na otázku, či mu naháňa strach predstava žiť v Spojených štátoch európskych, povedal, že by si to dokázal predstaviť, ak by neexistovali tie neúmerné regulácie. "Nechajme ale transferovú úniu zatiaľ na pokoji," doplnil. Zároveň skonštatoval, že jeho život by sa nezlepšil so superštátom so 120-tisíc úradníkmi v Bruseli, ktorí budú regulovať všetko, od veľkosti kondómov, po označenie ovocných džúsov.

Zo Sulíkových odpovedí ďalej vyplýva, že sa cíti ako Európan iba sčasti. "Cítim sa ako Európan, čo sa týka kultúry alebo našich západných krajín. No pokiaľ ide o peniaze, necítim sa ako Európan. Pociťujem to veľkú nespravodlivosť, že niekto v Grécku je podporovaný z mojich daní," vyhlásil. V rozhovore opäť kritizoval Brusel a snahu zachrániť Grécko a iné krajiny, ktoré by podľa neho mali z eurozóny odísť.

Nepozdáva sa mu ani to, že spolková kancelárka Angela Merkelová sa podľa neho dá vždy presvedčiť Hollandom a tými ostatnými. "Napríklad pri téme európskych dlhopisov. Povedala, že európske dlhopisy sú možné na konci určitého vývoja. Ja by som tu povedal: Nie, koniec, žiadny vývoj, každý má ručiť za svoje dlhy, bodka, v tom by mala byť tvrdšia. Teraz sa tá kaša stále varí na redšiu. Je to niekedy na zvracanie, keď vidím vyjadrenia po bruselskom zasadnutí," povedal Sulík.