Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 17. máj 2024Meniny má Gizela
< sekcia Ekonomika

Počet rozostavaných bytov v 4. kvartáli sa medziročne znížil o 4,3 %

Ilustračné foto. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Najviac bytov, takmer štvrtina, bolo dokončených v Bratislavskom kraji, a to napriek poklesu o 27 %.

Bratislava 6. marca (TASR) – Počet bytov, ktoré sa v štvrtom kvartáli 2019 začali stavať, sa medziročne znížil o 4,3 %. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Z celkového počtu začatých bytov v poslednom štvrťroku minulého roka približne 58 % tvorila výstavba v rodinných domoch, tá sa oproti poslednému kvartálu 2018 znížila o 3,5 %.

Naopak, podľa údajov ŠÚ SR sa zvýšil počet dokončených bytov, a to medziročne o 6,1 %, teda na 6801 bytov. Z toho v rodinných domoch bolo dokončených o 5,1 % viac bytov ako v poslednom kvartáli 2018.

Najviac bytov, takmer štvrtina, bolo dokončených v Bratislavskom kraji, a to napriek poklesu o 27 %. Najmenší počet dokončených bytov bol v Banskobystrickom kraji (7,3 %), ich počet sa však medziročne zvýšil viac ako dvojnásobne.

K poslednému dňu minulého roka bolo rozostavaných 78.974 bytov, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2018 o 1,5 % viac.

V priebehu minulého roka sa začala výstavba 21.516 bytov, čo znamenalo medziročný pokles o 2,4 %. Dokončených bolo 20.171 bytov, teda o 5,8 % viac ako v roku 2018.



V 4. štvrťroku 2019 sa tvorba hrubého kapitálu medziročne nezmenila



Vo 4. štvrťroku 2019 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 5,192 miliardy eur, v tom tvorba hrubého fixného kapitálu 6,074 miliardy eur a zmena stavu zásob -881,6 milióna eur. Medziročne tvorba hrubého kapitálu vo 4. štvrťroku 2019 ostala na rovnakej úrovni. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa medziročne zvýšila o 6,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnil najmä vyšší objem nakúpených nových fixných aktív o 5,5 % v hodnote 6,415 miliardy eur. Objem úbytku použitého dlhodobého majetku vzrástol o 1,7 % na 682,1 milióna eur.

Na medziročnom raste investičnej aktivity sa podieľali najmä vyššie investície v nefinančných korporáciách, ich objem sa zvýšil o 10 %, v domácnostiach o 3 %, vo verejnej správe o 1 % a vo finančných korporáciách o 0,3 %. Nižšie investície boli len v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 2,4 %. Z hľadiska jednotlivých sektorov najväčší podiel investícií (56,1 %) smeroval do nefinančných korporácií.

Medziročný rast investičného dopytu ovplyvnili vyššie investície do všetkých druhov aktív. Najviac rástli kapitálové výdavky do strojov a zariadení, zbraňových systémov o 8,6 %, v tom do dopravných prostriedkov o 15,1 % a do ostatných strojov a zariadení o 5,1 %. Viac finančných prostriedkov sa vynaložilo aj do stavebných investícií o 4 %, v tom do budov na bývanie o 1,6 % a ostatných stavieb o 5,2 %. Vyšší bol objem investícií na obstaranie produktov duševného vlastníctva o 8 % a na kultivované biologické zdroje o 7 %.

Stav zásob v ekonomike k 31. decembru 2019 oproti stavu na začiatku roka 2019 vzrástol o 2,103 miliardy eur. Zvýšenie zásob ovplyvnil najmä nárast zásob tovaru o 1,207 miliardy eur, nedokončenej výroby o 748,2 milióna eur a výrobkov a zvierat o 359,2 milióna eur. Zásoby materiálu sa znížili o 211,9 milióna eur.

V roku 2019 dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 22,234 miliardy eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu 20,132 miliardy eur a zmena stavu zásob 2,103 miliardy eur. Oproti roku 2018 bola tvorba hrubého kapitálu vyššia o 4,8 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 4,4 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda medziročne stúpla o 6,9 % na 1177 eur



Zamestnancom na Slovensku ku koncu vlaňajška rástli mzdy. Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve sa zvýšila o 6,9 % a dosiahla 1177 eur. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom SR.

Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 3,9 %. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne ku koncu vlaňajška vzrástla o 1,3 %.

Celkovo za celý minulý rok dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1092 eur. Medziročne stúpla o 7,8 %, reálna mzda vzrástla o päť percent. Rast nominálnej mzdy bol o 1,6 percentuálneho bodu rýchlejší ako v predchádzajúcom roku.

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví informácie a komunikácia, kde dosiahla 2041 eur, finančné a poisťovacie činnosti zaznamenali mzdu priemerne 1903 eur a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary dosiahla 1880 eur.

Celkovo v desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé slovenské hospodárstvo. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde predstavovala 714 eur, v stavebníctve dosiahla 788 eur a v ostatných činnostiach bola na úrovni 798 eur.

Medziročne v 4. štvrťroku priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, relatívne najrýchlejšie vo verejnej správe a obrane, umení, zábave a rekreácii, vo vzdelávaní, v zdravotníctve a oblasti sociálnej pomoci.

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji, kde dosiahla 1445 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 936 eur v Prešovskom kraji do 1109 eur v Trenčianskom kraji.

Priemerná mzda sa však medziročne zvýšila vo všetkých krajoch s najvyšším relatívnym prírastkom o 9,1 % v Banskobystrickom kraji a o 8,5 % v Nitrianskom kraji.

Korporácie zvýšili v 4. štvrťroku 2019 svoj zisk o 14,2 %



Hospodárenie nefinančných a finančných korporácií vo 4. štvrťroku 2019 skončilo so ziskom v hodnote 3,422 miliardy eur. Oproti 4. štvrťroku 2018 sa celkový objem zisku zvýšil o 14,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Tvorba zisku v nefinančných korporáciách sa oproti 4. štvrťroku 2018 znížila o 398 miliónov eur na 2,707 miliardy eur.

Na dosiahnutom zisku nefinančných korporácií sa najviac podieľala priemyselná výroba, ktorá dosiahla 650,2 milióna eur (z toho odvetvie výroby dopravných prostriedkov 289,3 milióna eur) a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 515,3 milióna eur. Odvetvie maloobchodu, veľkoobchodu, opravy motorových vozidiel a motocyklov dosiahlo zisk v hodnote 643,9 milióna eur, informácie a komunikácia 288,6 milióna eur a stavebníctvo 238,4 milióna eur.

Hospodárenie finančných korporácii bolo vo 4. štvrťroku 2019 v porovnaní so 4. štvrťrokom 2018 priaznivejšie, finančné korporácie medziročne prešli zo straty do zisku v objeme 714,7 milióna eur. Všetky tri typy finančných inštitúcií dosiahli zisk a zaznamenali medziročné zlepšenie výsledku hospodárenia pred zdanením. Na celkovom objeme dosiahnutého zisku sa podieľali peňažné finančné inštitúcie a poisťovacie korporácie s penzijnými fondmi zhodne viac ako 41 %, ostatní finanční sprostredkovatelia 17 %.

Nefinančné a finančné korporácie vytvorili v roku 2019 zisk v objeme 12,996 miliardy eur, v tom nefinančné korporácie 10,240 miliardy eur a finančné korporácie 2,755 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2018 vzrástol celkový objem zisku o 6,7 %.

Miera nezamestnanosti vlani v 4. štvrťroku medziročne klesla na 5,6 %



Miera nezamestnanosti na Slovensku klesala počas celého minulého roka, jej tempo sa však v jednotlivých štvrťrokoch postupne spomaľovalo. V absolútnom vyjadrení klesol počet nezamestnaných medziročne o 12 200 osôb na 154 900 ľudí. Miera nezamestnanosti sa medziročne znížila o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 5,6 %. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom SR.

V 4. štvrťroku sa tempo poklesu nezamestnanosti medzikvartálne zmiernilo o 14,2 p. b. na 7,3 %. Celkovo za celý minulý rok nezamestnanosť medziročne klesla o 12,1 % na 157 700 osôb. Miera nezamestnanosti sa znížila o 0,8 p. b. na 5,8 %.

V závere vlaňajška u žien klesla nezamestnanosť o 0,7 p. b. na šesť percent, u mužov o 0,2 p. b. na 5,3 %.

Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných podľa veku tvorili 35- až 49-roční s počtom 52 800 osôb a podielom 34,1 % na celkovej nezamestnanosti. Nezamestnanosť klesla vo väčšine vekových kategórií, najviac vo veku 25 až 34 rokov o 6500 osôb a u 55- až 59-ročných o 5800 osôb.

Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 26 % z celkovej nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne zvýšil o 1,7 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, vo veľkoobchode a maloobchode a verejnej správe.

Najviac nezamestnaných bolo v Prešovskom kraji, a to 43 000 osôb, naopak, najnižší počet bol zistený v Trenčianskom kraji, a to 7700 osôb. Nezamestnanosť sa v 4. štvrťroku minulého roka znížila v štyroch krajoch, najviac v Košickom kraji. Rozdiel medzi najvyššou mierou nezamestnanosti, ktorá bola 10,6 % v Prešovskom kraji a najnižšou regionálnou mierou nezamestnanosti, ktorá bola na úrovni 2,3 % v Bratislavskom kraji, bol 8,3 p. b.