Bratislava 3. októbra (TASR) – V rokoch 2010 až 2013 najviac dokázali vylepšiť svoje hospodárenie mestá Trenčín, Trebišov, či Lučenec. Naopak, najviac sa zhoršilo finančné zdravie v Nových Zámkoch, Banskej Bystrici a Považskej Bystrici. Vyplýva to z aktuálneho rebríčka Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý zostavil na základe prepočtov a údajov Ministerstva financií (MF) SR.

Ako vyplýva z rebríčka, spomedzi najväčších 50 miest na Slovensku najviac dokázali vylepšiť svoje hospodárenie Trenčín, Trebišov či Lučenec. "Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť zo sledovaných ukazovateľov, a to celkový dlh mesta, dlhová služba, záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, bilancia bežného a kapitálového účtu a okamžitá likvidita," uviedol inštitút.

Naproti tomu najviac sa zhoršilo finančné zdravie Nových Zámkov, Banskej Bystrice a Považskej Bystrice. Ako však konštatuje INEKO, ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie, oproti mestu, ktoré už malo dobré finančné zdravie. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky.

"Po výrazne deficitných rokoch 2009 a 2010 obce v roku 2011 dokázali stabilizovať svoje hospodárenie a v rokoch 2012 a 2013 obrat potvrdili ďalším zlepšením," konštatuje INEKO. Priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest na Slovensku bola ku koncu roka 2013 na úrovni 28,2 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo v prepočte predstavuje 166 eur na obyvateľa. Ku koncu roka 2012 to bolo 31 %, čo predstavovalo 178 eur na obyvateľa.

Ako ďalej vyplýva z rebríčka, ku koncu minulého roka dosiahla spomedzi týchto miest najvyšší dlh Žilina, a to na úrovni 77,1 %. "V jej dlhu je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA, ktorý postupne spláca," uvádza INEKO. Druhý najvyšší dlh mal Púchov (50,8 %), na ďalších priečkach sa nachádzajú Čadca (46,3 %), Brezno (43,3 %) a Liptovský Mikuláš (41,8 %). Bratislava mala piate najvyššie zadlženie na úrovni 39,1 %. "Toto zadlženie predstavuje sumárny údaj za magistrát aj všetky mestské časti. Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval až 56,6 %, no štatistiku vylepšilo započítanie prevažne nižších dlhov mestských častí," doplnil inštitút s tým, že Košice obsadili 24. pozíciu s dlhom na úrovni 24,9 %.

Naopak, najlepšie z pohľadu vývoja dlhu obstáli mestá Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany a Sereď, ktoré nemali ku koncu roka 2013 žiadny dlh. "Minimálny dlh mali aj v Kežmarku (0,8 %) a Poprade (0,9 %)," konštatuje inštitút.

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavuje INEKO na základe vlastnej metodiky, a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia obcí či vyšších územných celkov. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale nula až šesť, kde hodnoty nad tri naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre. "Naopak, ak je skóre nižšie ako tri, mesto má problém s finančnou stabilitou a pravdepodobne aj s plnením zákonných kritérií," dodal inštitút.

Vyššie skóre ako päť získalo celkovo 11 z 50 hodnotených miest. "Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou," uviedol inštitút. Na vedúce priečky patria Topoľčany, Hlohovec, Poprad, Sereď či Nové Mesto nad Váhom. Až 22 miest dosiahlo skóre medzi štyri a päť, čím sa zaradili medzi relatívne finančne stabilné mestá. "Zvyšných 17 miest získalo síce skóre nad tri, no len tesne, čo signalizuje ich nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti. Na koniec tejto skupiny patria Nové Zámky so skóre 3,07, ale aj Bratislava so skóre 3,44 a Košice s 3,74," dodalo INEKO.