Bratislava 4. októbra (TASR) – Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, ktorým sa na dnešnom mimoriadnom zasadnutí v Bratislave zaoberala Hospodárska a sociálna rada SR, zobrali sociálni partneri na vedomie s pripomienkami. Na jeho detailnejšiu analýzu mali podľa vlastných slov málo času. Odborárom v rozpočte chýba rezerva na krytie nárastu miezd zamestnancov štátnej a verejnej správy. Zamestnávatelia zase kritizujú, že napriek obdobiu hospodárskeho rastu sa vláde nepodarilo dostatočne znížiť deficit verejných financií.

Navrhovaný rozpočet podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD) smeruje k záväzkom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a zároveň rešpektovať zákon o dlhovej brzde. "Samozrejme, každá investícia vyvoláva aj nové pracovné miesta a má aj spätný chod z hľadiska štátneho rozpočtu, ale v tejto chvíli je dôležité rešpektovať naše záväzky, jednak domáce vzhľadom na zákon a aj prísľuby, ktoré sme dali v rámci EÚ,“ uviedol po rokovaní tripartity.



Sociálni partneri dostali návrh rozpočtu v pondelok (3.10.) popoludní, preto o ňom chcú v ďalšom legislatívnom konaní ešte diskutovať. Vláda by ho pritom mala prerokovať už v stredu (5.10.). Do parlamentu ho musí poslať do 15. októbra.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR pozitívne hodnotí činnosť vlády v oblasti zlepšenia výberu daní a opatrení týkajúcich sa boja proti daňovým únikom. Jej viceprezident Rastislav Machunka však pripomenul, že v návrhu rozpočtu z roku 2014 sa očakával deficit v roku 2017 na úrovni 0,39 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo sa napriek hospodárskemu rastu nepodarilo naplniť.

„Prídu zlé časy. Ak sa dostaneme do recesie, potom nebude priestor zo strany štátu na stimulácie. Práve v čase, keď tu máme 3-% hospodársky rast, je priestor na razantnejšiu konsolidáciu verejných financií a dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, aby sme si vytvorili priestor na obdobie, keď bude potrebné stimulovať aký-taký hospodársky rast,“ myslí si Machunka.

Odborári, naopak, považujú prehnané znižovanie deficitu na úkor investícií za neefektívne. „Stále skôr vidíme zvyšovanie ekonomiky nielen v raste miezd, ale aj v investíciách, či už do infraštruktúry, cestnej, železničnej, leteckej dopravy. Je to taký celoeurópsky trend, že by sa nemal za každú cenu dodržiavať deficit, malo by sa dať viac do rozvojových impulzov,“ konštatoval prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Jozef Kollár.

Pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) k návrhu rozpočtu sa týkali aj rozvojových impulzov v oblasti turistického ruchu, budovania infraštruktúry či výstavby bytov. Združenie by ich podľa podpredsedu Jozefa Dvonča hľadalo v eurofondoch. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) sa zase domnieva, že byť opatrní je nanajvýš žiaduce a konzervatívny prístup a dodržiavanie podmienok EÚ je namieste.

Podľa prvého návrhu, ktorý ministerstvo financií zverejnilo ešte v auguste, by mal hotovostný schodok štátneho rozpočtu v budúcom roku dosiahnuť 2,426 miliardy eur. Celkové príjmy rozpočtu očakáva rezort na úrovni 14,399 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 16,825 miliardy eur.

Cieľová hodnota deficitu celej verejnej správy na rok 2017 je v súlade s Programom stability Slovenska na roky 2016 až 2019 stanovená na úrovni 1,29 % HDP. V roku 2018 by mal potom schodok klesnúť na 0,44 % a v roku 2019 by mal už dosiahnuť prebytok vo výške 0,16 % HDP.