Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Informoval o tom dnes po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) – Členovia tripartity sa na výške minimálnej mzdy na úrovni 380 eur nezhodli. Informoval o tom dnes po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (Smer-SD). Nesúhlas vyjadrili s výškou minimálnej mzdy zamestnávateľské zväzy – Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).
"Partneri vyjadrili nesúhlas hlavne k paragrafu 120. To sú jednotlivé triedy výšky minimálnej mzdy, prípadne k paragrafom 123 a 124. To sú isté kompenzácie, príplatky za pracovnú pohotovosť, nadčasy a podobne, ktoré sa odvíjajú od výšky minimálnej mzdy," priblížil ďalej šéf rezortu práce.
Skutočnosť, že HSR nedospela k dohode, je pre Richtera sklamaním, aj s ohľadom na to, že po prvýkrát v histórii Slovenska má vláda SR záujem na kompenzácii nákladov v podobe odvodovej úľavy.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) nariadenie o minimálnej mzde podporuje. Ľudia, ktorí sa s príjmom pohybujú na hranici minimálnej mzdy, podľa viceprezidenta KOZ Slavomíra Mangu toto zvýšenie uvítajú. "Trend zvyšovania minimálnej mzdy je správny, pretože za dva roky sa jej úroveň zvýšila o 12,3 %," povedal. V strednodobom horizonte sa odbory s výškou minimálnej mzdy chcú podľa neho priblížiť k 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
AZZZ a RÚZ s výškou minimálnej mzdy nesúhlasili."Máme pripomienku a zásadný nesúhlas k výške minimálnej mzdy, aj keď vítame aktivitu odpočítateľnej odvodovej položky," poznamenal člen prezídia AZZZ Igor Pramuk.
Podľa prezidenta RÚZ Mariana Juska dochádza k razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy. "Vzhľadom na to, v akej situácii je hlavne priemysel, aká je konkurencia aj v kľúčových odvetviach priemyslu, môže tento vyvolaný rast nákladov pôsobiť negatívne na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, a tým aj na udržanie, prípadne tvorbu nových pracovných miest. Musíme zároveň zohľadniť aj tlaky na zvyšovanie nákladov zamestnávateľov cez iné položky, akými sú energie, ekologické náklady a podobne," dodal Jusko.
"Partneri vyjadrili nesúhlas hlavne k paragrafu 120. To sú jednotlivé triedy výšky minimálnej mzdy, prípadne k paragrafom 123 a 124. To sú isté kompenzácie, príplatky za pracovnú pohotovosť, nadčasy a podobne, ktoré sa odvíjajú od výšky minimálnej mzdy," priblížil ďalej šéf rezortu práce.
Skutočnosť, že HSR nedospela k dohode, je pre Richtera sklamaním, aj s ohľadom na to, že po prvýkrát v histórii Slovenska má vláda SR záujem na kompenzácii nákladov v podobe odvodovej úľavy.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) nariadenie o minimálnej mzde podporuje. Ľudia, ktorí sa s príjmom pohybujú na hranici minimálnej mzdy, podľa viceprezidenta KOZ Slavomíra Mangu toto zvýšenie uvítajú. "Trend zvyšovania minimálnej mzdy je správny, pretože za dva roky sa jej úroveň zvýšila o 12,3 %," povedal. V strednodobom horizonte sa odbory s výškou minimálnej mzdy chcú podľa neho priblížiť k 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
AZZZ a RÚZ s výškou minimálnej mzdy nesúhlasili."Máme pripomienku a zásadný nesúhlas k výške minimálnej mzdy, aj keď vítame aktivitu odpočítateľnej odvodovej položky," poznamenal člen prezídia AZZZ Igor Pramuk.
Podľa prezidenta RÚZ Mariana Juska dochádza k razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy. "Vzhľadom na to, v akej situácii je hlavne priemysel, aká je konkurencia aj v kľúčových odvetviach priemyslu, môže tento vyvolaný rast nákladov pôsobiť negatívne na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, a tým aj na udržanie, prípadne tvorbu nových pracovných miest. Musíme zároveň zohľadniť aj tlaky na zvyšovanie nákladov zamestnávateľov cez iné položky, akými sú energie, ekologické náklady a podobne," dodal Jusko.
