Bratislava 17. septembra (TASR) – Prejavom bossingu, teda šikany na pracovisku zo strany nadriadeného, môže byť aj vynechávanie pracovníka z kolektívnych aktivít, napríklad keď zamestnanec nedostane pozvánku na spoločnú pracovnú akciu. Pre TASR to povedal výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marián Mesároš.

Uviedol, že medzi ďalšie formy bossingu patrí napríklad zákonom nedovolené monitorovanie zamestnanca, ktoré vyústilo do upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny. "Takisto je to zadávanie úloh nad rozsah činností stanovených pracovnou zmluvou, ale aj obmedzenie vstupu do spoločných priestorov na pracovisku, napríklad jedálne," upozornil Mesároš.

Podľa jeho ďalších slov aj SNSĽP eviduje v poslednom období zvýšený počet podnetov týkajúcich sa šikany na pracovisku, vrátane bossingu. "Ich dôvodmi sú osobné nesympatie, ale napríklad aj odborová príslušnosť zamestnanca," skonštatoval Mesároš. Pripomenul, že problému šikany na pracovisku je potrebné venovať náležitú pozornosť. "Práve v práci trávi človek veľkú časť svojho života, uspokojivé pracovné podmienky sú preto veľmi dôležité pre jeho psychickú pohodu aj jeho výkonnosť v práci," povedal Mesároš.

Výkonný riaditeľ SNSĽP priznal, že dokázať bossing je problematické, často prichádza k tzv. dôkaznej núdzi. V prospech šikanovaného zamestnanca nechcú svedčiť ani jeho kolegovia, aj keď si uvedomujú neprávie páchané na kolegovi. "Boja sa o stratu zamestnania alebo toho, že sa sami stanú obeťou šikany," uviedol Mesároš.

Účinnou ochranou proti bossingu je zabezpečenie dostatku dôkazov o takomto konaní a informovanie zamestnávateľa, v prvom rade nadriadeného toho, kto sa bossingu dopúšťa. "V prípade, že je motívom bossingu niektorý z diskriminačných dôvodov, možno sa obrátiť aj na SNSĽP, ktoré poskytne bezplatnú právnu pomoc," dodal Mesároš.