Ekonomika

Aprílové mrazy: Ovocinári a záhradkári by mali byť na pozore

TASR, 20. apríla 2017 11:24, aktualizované 20. apríla 17:47

Aprílové mrazivé počasie sa podľa miestnych poľnohospodárov podpíše aj na úrode na hornej Nitre.

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Henrich Mišovič
Bratislava 20. apríla (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR upozorňuje pestovateľov ovocia a zeleniny na aprílové mrazy, ktoré môžu vážne poškodiť úrodu. Apeluje preto na ovocinárov a záhradkárov, aby vykonali prevenciu využitím parafínových sviec, netkanej textílie, alebo ďalších foriem protimrazovej ochrany. Uviedla to dnes Zuzana Peiger Ačjaková z MPRV.

"Výrazné klimatické zmeny významne vplývajú aj na prácu pestovateľov. Minulý rok sa museli popasovať s mrazmi, aké tu neboli 65 rokov. Teraz v apríli udrela zima opäť, je však dôležité byť na výkyvy počasia pripravený. Apelujem preto na ovocinárov, vinárov aj záhradkárov, aby v prípade, že tak ešte neurobili, čo najrýchlejšie vykonali preventívne opatrenia na minimalizovanie škôd," upozornila šéfka MPRV Gabriela Matečná.



K celoplošnému zničeniu ovocných sadov zatiaľ až na malé lokálne poškodenia stromov a ich kvetov neprišlo. Najväčšie starosti však robia ovocinárom a záhradkárom mrazy, ktoré udreli tento týždeň. Podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSUP) by noc z 20. na 21. apríla mala byť rozhodujúca. Teploty majú klesnúť pod mínus 2 až mínus 3 stupne Celzia. Prízemná teplota môže byť ešte nižšia a mohla by poškodiť a úplne zničiť napríklad jahody.

Mnohí ovocinári sú už v pohotovosti a vykonávajú nočné ošetrenia, zapaľujú parafínové sviece, využívajú statické vrtule, helikoptéry na premiešanie chladných a teplých vrstiev vzduchu či zahmlievanie prostredníctvom špeciálneho dela.

Efektívnym spôsobom je aj tzv. protiľadová ochrana realizovaním povrchového zavlažovania ovocných sadov. Jednoduchou a ľahko dostupnou formou pre záhradkárov je použitie fólie, ktorou svoju úrodu zakryjú. Ochrániť tak môžu cesnak, cibuľu či jahody. Do netkanej textílie môžu obaliť aj okrasné rastliny, kvety v kvetináčoch je vhodné schovať dovnútra.

"Určite treba aj naďalej intenzívne sledovať predpovede počasia. Kvalitné domáce ovocie aj zeleninu treba zachrániť, verím, že sa to pestovateľom podarí v čo najvyššej možnej miere," dodala Matečná.

V roku 2016 zažili ovocinári v SR neskoré mrazy, aké sa v SR nezaznamenali vyše pol storočia. Výrazne ovplyvnili 158 pestovateľov a 2800 hektárov sadov. Mrazy zasiahli jablone, hrušky, broskyne, marhule, slivky, čerešne a jahody. U najpestovanejších druhov ovocia klesla celkovo úroda až o viac ako polovicu.


Kopša: Chladné počasie sa výrazným spôsobom podpisuje aj na porastoch lucerny


Súčasné chladné počasie vyvoláva vrásky na čele poľnohospodárov. Podľa predsedu Poľnohospodárskeho družstva Vršatec Pruské v Ilavskom okrese Jána Kopša každý extrém v počasí znamená určitú nevykompenzovateľnú záťaž pre rastlinnú výrobu.

„Na strednom Považí sa nám zatiaľ vyhýbajú aspoň snehové prehánky. Chladom a nočnými mrazmi je v našom prípade ohrozená najmä vzchádzajúca cukrová repa a ozimná repka, ktorá začína kvitnúť. Je ťažké odhadnúť, ako zareagujú už zasiate kukurice,“ skonštatoval Kopšo.

Chladné počasie sa podľa neho výrazným spôsobom podpisuje aj na porastoch lucerny, ktorá by sa mala koncom mesiaca zberať. „ V každom prípade toto chladné počasie spôsobí určité poškodenie všetkých porastov, avšak ich rozsah a finančné dopady je v tejto fáze ešte len veľmi ťažko kvantifikovať. Musíme počkať na návrat počasia do normálu a potom posúdiť stav porastov. Z dlhoročných skúseností môžeme už teraz konštatovať, že výpadky produkcie budú minimálne na úrovni 10 - 15 %, ak nedôjde ešte k nejakým extrémnejším nočným mrazom,“ doplnil predseda družstva

Mrazy poškodia na hornej Nitre podľa poľnohospodárov cukrovú repu či kukuricu



Aprílové mrazivé počasie sa podľa miestnych poľnohospodárov podpíše aj na úrode na hornej Nitre. Škody očakávajú najmä na ovocných drevinách, kukurici a cukrovej repe, uviedol dnes pre TASR riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory (RPPK) Prievidza Jozef Fabian.

"Poľnohospodári na hornej Nitre majú už zasiaty jarný jačmeň, hrach, ovos a cukrovú repu. Niektoré podniky už vysiali aj kukuricu a trávy na ornej pôde. Jarný jačmeň je zasiaty na ploche 1200 hektárov a cukrová repa na vyše 500 hektároch. Treba nám ešte v okrese dosiať kukuricu a sóju, tiež vysadiť zemiaky, ktorých agrotechnický termín je neskorší," priblížil Fabian.

Rýchly nástup jari s vysokými teplotami podľa neho výrazne urýchlil vegetačný rast ozimných obilnín a jarín, rast plodín výrazne urýchlili priaznivé vlahové podmienky. "Príchod studeného počasia s poklesom teplôt cez deň z takmer 20 stupňov Celzia na dva až päť stupňov Celzia a nočné mrazy sú pre rastliny šokom. Rast plodín spomalili i vysoké zrážky v krátkom čase na úrovni 70 až 80 milimetrov," ozrejmil.

Lokálny výskyt ľadovca zase poškodil listovú plochu ozimných a jarných obilnín, pričom toto poškodenie spôsobuje zvýšenie možnosti infekcie hubových chorôb. "Nočné a ranné mrazy sa výrazne podpisujú hlavne v ovocných sadoch a na zelenine, kde dochádza k zamŕzaniu kvetných pukov a k trhaniu pletív na rastlinách. Chlad a mráz môže poškodiť osiate plochy kukurice a cukrovej repy, ktorých vegetačné štádium je vyššie. V takýchto rastlinkách listová plocha obsahuje vyšší obsah vody a mráz potom poškodzuje rastlinné pletivá a odumiera, respektíve regeneruje, a to je už na úkor úrody," doplnil Fabian.

RPPK Prievidza podľa jeho ďalších slov pozorne monitoruje škody spôsobené mrazom, pričom dnes ešte nie je možné presne vyčísliť ich výšku, nakoľko studená a mrazivá klíma stále pretrváva. "Rastliny postihnuté mrazom majú antokyanové sfarbenie a dostali sa do kryptovegetačného – dormačného štádia, to znamená, že rastlina nerastie, nevegetuje a ak nepriaznivé podmienky trvajú dlhšie, odumierajú pletivá a rastlina ukončí svoj rast. Škody očakávame hlavne na ovocných drevinách, kukurici a cukrovej repe. Tu je nutné podotknúť, že porasty, ktoré boli zdravé, mali dobrú výživu a kondíciu, majú väčšiu šancu na prežitie a elimináciu výpadku úrody. Tu sa ukáže aj agronomická zručnosť a odbornosť pestovateľa," uzavrel.

Najväčší pestovateľ sadbových zemiakov posúva pre mrazy termín výsadby



Najväčší slovenský pestovateľ sadbových zemiakov, Poľnohospodárske družstvo (PD) so sídlom v podhorskej obci Smrečany neďaleko Liptovského Mikuláša, posúva pre pretrvávajúce mimoriadne nízke teploty a snehové zrážky termín výsadby zemiakov a prípravných jarných prác.

"Zemiaky začíname zväčša sadiť okolo 20. apríla, pričom doba výsadby trvá približne tri týždne. Podľa priebehu počasia to teraz vyzerá tak, že ich začneme sadiť až začiatkom mája. Ovplyvní to celý priebeh nadväzných prác, zber krmovín či sejbu kukurice," uviedla pre TASR vedúca rastlinnej výroby Anna Žembová.

Tvrdí, že záujem odberateľov o sadbové zemiaky je v tomto roku extrémne nízky. Aj napriek tomu neplánuje PD Smrečany výrazne znižovať celkovú výmeru a zemiaky vysadí približne na 65 hektároch, čo je porovnateľné množstvo s predchádzajúcim rokom. "Vyzerá to tak, že nepredaná sadba, ktorú máme ešte stále na sklade, mimoriadne ovplyvní ekonomiku podniku," doplnila.

"Extrémne silná zima spôsobila výpadok ozimín. Na veľkej výmere sme preto zasiali jarnú repku. Máme však obavy, že ak sa naplnia predpovede a nočné mrazy klesnú pod mínus päť stupňov Celzia, dôjde k poškodeniu jarného osevu," priblížila s tým, že v týchto dňoch prebieha príprava na výsadbu zemiakov i kukurice.

Sóju na Zemplíne začnú siať možno neskôr


Sóju v Dúbravke v Michalovskom okrese plánujú začať siať v polovici budúceho týždňa. Ak sa počasie nezlepší, pravdepodobne to presunú. „Pri sóji je veľmi dôležitá teplota pôdy a toto chladné počasie nepomáha tomu, aby sa zohrievala,“ vysvetlil pre TASR konateľ spoločnosti AT Zemplín so sídlom v Dúbravke Alexander Palágyi s tým, že teoreticky sa môže siatie posunúť o týždeň. Pôda by totiž mala v prípade sóje dosiahnuť teplotu minimálne osem stupňov Celzia.

Neskoršie siatie môže mať podľa jeho slov vplyv na úrodnosť. „Sóju poznáme napr. neskorú, stredne skorú a veľmi skorú. Neskorú sóju musíte siať od 25. apríla, pretože tá potrebuje 125 až 130 dní na dozretie, tým pádom bude dozretá veľmi neskoro v jeseni,“ priblížil s tým, že dni na siatie sú dané. Najhoršiu úrodu sóje tu mali v roku 2015 vplyvom deficitu vlahy. „Také obrovské sucho, aké bolo vtedy, si ani nepamätám,“ spomenul konateľ. V tomto roku plánujú sóju vysiať na 608 hektároch.

Chladné počasie a hlavne nočné mrazy môžu podľa Palágyiho výrazne ublížiť repke olejnej ozimnej, ktorá je práve v štádiu kvitnutia. V Dúbravke ju majú na 180 hektároch. „Kvitnutie je najzraniteľnejšie. Mráz môže odpáliť kvet, ktorý znamená jednu šešuľu a v tej je minimálne päť semien,“ doplnil s tým, že najväčšie škody na repke zaznamenali v súvislosti so silným májovým mrazom pred približne piatimi rokmi.

Pri bežných poľných kultúrach sa podľa konateľa nevedia voči nepriaznivým poveternostným podmienkam brániť. „Jediný spôsob je poistenie,“ uzavrel.


Pestovateľ: Pod hradom Čičva sú najviac ohrozené marhule, višne a slivky



Ochladenie v týchto dňoch môže mať najväčší vplyv na ovocné druhy, ktoré sú v plnom kvete. „Najviac sú ohrozené marhule, višne a slivky,“ uviedol pre TASR konateľ spoločnosti Agromix Sedliská Pavol Vagaský. Jahody zatiaľ na poliach pod hradom Čičva vo Vranovskom okrese nekvitnú, pestovateľ dúfa, že ich náhla zmena počasia príliš neovplyvní.

Najväčšie nebezpečenstvo podľa jeho slov predstavuje prízemný mráz a studený vietor. „Ďalším faktorom je, keďže je veľmi chladno, včely nevylietavajú z úľov, čiže aj to opelenie bude mať vplyv na nižšiu úrodu,“ spomenul. Poškodenia zatiaľ nepozorovali. „Budeme múdrejší, keď vietor ustane,“ skonštatoval s tým, že v priebehu dvoch dní zistia dosah nepriaznivého počasia na úrodu.

Vagaský ďalej uviedol, že v tejto súvislosti realizujú aj určité opatrenia. „Zadymujeme, vykonávame závlahu. Robíme všetko pre to, aby sme, čo môžeme, zachránili,“ doplnil. Spoločnosť hospodári na 300 hektároch (ha) pôdy, z toho sady predstavujú 15 ha.

Ako pre TASR uviedol miestny včelár Jozef Tomčák, včela potrebuje na svoju činnosť teplotu minimálne 10 stupňov Celzia. „Čakajú na zmenu počasia,“ skonštatoval s tým, že prezimovali bez problémov. „Keď bude takéto počasie pretrvávať aj naďalej, počítame s nižšou úrodou medu,“ priblížil. Včely zatiaľ podľa jeho slov žijú zo zásob. „Jediné, čo potrebujú, je voda, ktorú im podávam do úľa, nemusia za ňou tak vylietavať,“ doplnil.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 20:15

Cena pôdy v Česku prudko rastie, trh sa obáva investičnej bubliny
Medzi významných súkromných vlastníkov pôdy v Česku patria napríklad skupiny Agrofert alebo CPI.

sk
včera 17:33

Ktorý z politikov zarába najviac? Nie je z USA ani Nemecka
Singapurský premiér Lee Hsien Loong zarába ročne 1,4 milióna eur a je ďaleko najlepšie plateným štátnym zamestnancom na svete.

sk
včera 17:15

Brexitu sa obávajú aj poľnohospodári. V rozpočte bude menej financií
Slovenský vidiek a farmári dostávajú financie z európskeho rozpočtu už 16 rokov.

sk

Najčítanejšie Ekonomika

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac