Attack on Prime Minister
News in English
Závery koncepčnej štúdie severojužného prepojenia Slovenska kritizovala Iniciatíva stredné Slovensko.
Autor TASR
Banská Bystrica 14. novembra (TASR) - Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) sa stotožňuje so závermi štúdie Ministerstva dopravy (MD) SR skúmajúcej možnosti severojužného cestného prepojenia cez stredné Slovensko, ktorá nepočíta s pokračovaním rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. ÚHP o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že odporúča sústrediť sa na problematické dopravné úseky na strednom a severnom Slovensku.
"Predpokladom pre budovanie medzinárodného diaľničného prepojenia je v prvom rade dopyt po ucelenom tranzitnom koridore. Výrazný tranzit však podľa štúdie momentálne neexistuje a ani v budúcnosti sa dostatočne nezvýši počet vozidiel, ktoré potrebujú prejsť plynulo zo severu na juh a opačne cez územie stredného Slovenska. Viac sa využívajú prepojenia na západe a východe krajiny," skonštatoval ÚHP.
Koncepčná štúdia, ktorú pripravilo MD SR na posúdenie možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku, posudzovala štyri varianty pre severnú a tri pre južnú časť. Náklady na celé prepojenie v závislosti od kombinácie úsekov predstavujú od 1,2 do 4,1 miliardy eur bez DPH. Pred diaľničným spojením medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom cez Donovaly štúdia uprednostnila prepojenie Žiaru nad Hronom s Martinom po plánovanej R3. Celkové prínosy však vo všetkých posudzovaných variantoch vyšli nižšie ako odhadované náklady.
"Ak nie je dostatočný dopyt z hľadiska tranzitu, dáva zmysel upraviť medzinárodné záväzky a presunúť R3 zo základnej Transeurópskej dopravnej siete do súhrnnej. Tým by sa posunula povinnosť dokončiť výstavbu do roku 2050 namiesto 2030 a získal by sa priestor na nájdenie adekvátneho technického riešenia," uviedol ÚHP.
ÚHP konštatuje, že výsledky štúdie rezortu dopravy neznamenajú, že v budúcnosti prepojenie cez stred Slovenska nebude a je možné optimalizovať náklady a prínosy hľadaním lepšieho technického riešenia a následne projekty zaradiť do investičného plánu. Odporúča však sústrediť pozornosť aj na dopravné problémy v regiónoch stredného a severného Slovenska, a to napríklad v Banskej Bystrici, Zvolene, Martine, Ružomberku či Krupine. "Problematické úseky treba riešiť skôr ako celé severojužné prepojenie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne," uviedol ÚHP.
Závery koncepčnej štúdie severojužného prepojenia Slovenska kritizovala Iniciatíva stredné Slovensko. Primátor Banskej Bystrice a predseda združenia Ján Nosko v októbri vyhlásil, že so svojimi argumentmi sa obrátia na novú vládu a ministra dopravy.
"Predpokladom pre budovanie medzinárodného diaľničného prepojenia je v prvom rade dopyt po ucelenom tranzitnom koridore. Výrazný tranzit však podľa štúdie momentálne neexistuje a ani v budúcnosti sa dostatočne nezvýši počet vozidiel, ktoré potrebujú prejsť plynulo zo severu na juh a opačne cez územie stredného Slovenska. Viac sa využívajú prepojenia na západe a východe krajiny," skonštatoval ÚHP.
Koncepčná štúdia, ktorú pripravilo MD SR na posúdenie možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku, posudzovala štyri varianty pre severnú a tri pre južnú časť. Náklady na celé prepojenie v závislosti od kombinácie úsekov predstavujú od 1,2 do 4,1 miliardy eur bez DPH. Pred diaľničným spojením medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom cez Donovaly štúdia uprednostnila prepojenie Žiaru nad Hronom s Martinom po plánovanej R3. Celkové prínosy však vo všetkých posudzovaných variantoch vyšli nižšie ako odhadované náklady.
"Ak nie je dostatočný dopyt z hľadiska tranzitu, dáva zmysel upraviť medzinárodné záväzky a presunúť R3 zo základnej Transeurópskej dopravnej siete do súhrnnej. Tým by sa posunula povinnosť dokončiť výstavbu do roku 2050 namiesto 2030 a získal by sa priestor na nájdenie adekvátneho technického riešenia," uviedol ÚHP.
ÚHP konštatuje, že výsledky štúdie rezortu dopravy neznamenajú, že v budúcnosti prepojenie cez stred Slovenska nebude a je možné optimalizovať náklady a prínosy hľadaním lepšieho technického riešenia a následne projekty zaradiť do investičného plánu. Odporúča však sústrediť pozornosť aj na dopravné problémy v regiónoch stredného a severného Slovenska, a to napríklad v Banskej Bystrici, Zvolene, Martine, Ružomberku či Krupine. "Problematické úseky treba riešiť skôr ako celé severojužné prepojenie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne," uviedol ÚHP.
Závery koncepčnej štúdie severojužného prepojenia Slovenska kritizovala Iniciatíva stredné Slovensko. Primátor Banskej Bystrice a predseda združenia Ján Nosko v októbri vyhlásil, že so svojimi argumentmi sa obrátia na novú vládu a ministra dopravy.
