Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 2. jún 2024Meniny má Xénia, Oxana
< sekcia Ekonomika

Väčšina strán navrhuje nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce

Ilustračná snímka. Foto: TASR Štefan Puškáš

Zmeny v daňovej politike by strany najčastejšie financovali z úspor, nižšej korupcie, či zvyšovaním majetkových alebo ekologických a digitálnych daní.

Bratislava 5. februára (TASR) - Väčšina strán navrhuje nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce, pričom žiadna politická strana kandidujúca vo februárových voľbách otvorene nenavrhuje zvyšovanie celkového daňového zaťaženia. V programoch sa objavuje návrh na tzv. "estónsku" nulovú daň z reinvestovaného zisku či návrat k rovnej, 19-percentnej sadzbe dani fyzických osôb. Ukázalo to najnovšie hodnotenie volebných programov strán, ktoré uskutočnil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness).

Viaceré strany podrobne opísali preferované zmeny v daniach, ale niektoré strany podľa Iness svoje návrhy na nové politiky a dávky nijako neopierajú o úspory vo výdavkoch ani o nové dane.

Zmeny v daňovej politike by strany najčastejšie financovali z úspor, nižšej korupcie, či zvyšovaním majetkových alebo ekologických a digitálnych daní. "Z minulosti však vieme, že ide skôr o zbožné priania, realizácia zaostáva. Programy navyše často nezohľadňujú skutočnosť, že vlády zdedia verejné financie s vysokým deficitom," konštatuje Iness.

Spoločným neduhom týchto volieb je podľa Iness aj túžba financovať nové výdavky z efektívnejšieho výberu DPH. "Daňová medzera je iste veľký problém, ale pravdepodobnosť, že po daňových kobrách, kontrolných hláseniach či e-Kase sa podarí vysnívanú miliardu rýchlo dostať do rozpočtu, je veľmi malá. Druhou nepravdepodobnou túžbou viacerých strán je vybratie významnej sumy tzv. digitálnou daňou," konštatuje Iness. Na druhej strane je však potešujúce, že väčšina strán si dáva za cieľ zaviesť pravidelné schvaľovanie daňových zákonov s účinnosťou vždy k 1. januáru.

Osobitnou časťou hodnotenia Iness je postoj strán k udržateľnosti dôchodkového systému. Tá sa výrazne zhoršila po schválení stropu na vek odchodu do dôchodku a zvýšení minimálnych dôchodkov. "Ústavne schválený strop odchodu do dôchodku 64 rokov predstavuje takú záťaž ako okamžité zvýšenie odvodov zamestnanca z 9,4 % na 12,4 %. Veľmi štedré a benevolentné pravidlá minimálneho dôchodku spôsobia, že v horizonte 20 až 30 rokov bude viac ako 50 % dôchodcov poberať minimálny dôchodok, čo v kombinácii s dôchodkovým stropom povedie k neudržateľnosti prvého piliera," tvrdí Iness. Hodnotenie programov však ukázalo, že strany sa v nich väčšinou vyhýbajú uvedeniu konkrétnych opatrení na zvrátenie tohto stavu.