Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Takmer jeden a pol roka, ktorý Slovensko stratí pre čerpanie eurofondov z nového obdobia, bude štátu chýbať. Pripustil to podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD).
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) – Takmer jeden a pol roka, ktorý Slovensko stratí pre čerpanie eurofondov z nového obdobia, bude štátu chýbať. Pripustil to podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). Napriek tomu je presvedčený, že tých niekoľko mesiacov sa ešte dá dobehnúť. SR má do roku 2020 z európskeho rozpočtu k dispozícii 15,3 miliardy eur.
"Určite svojím spôsobom bude chýbať. Je potrebné teraz nastaviť mechanizmy povinného čerpania v príslušných rokoch a zaviesť určité kontrolovateľné a merateľné plánované čerpanie. Momentálne nie sme v nejakom časovom strese, pretože sa to stále dá dobehnúť, to čerpanie, ktoré malo byť za roky 2014 a 2015," myslí si Vážny.
Za prvý problematický termín označil rok 2018. Novinkou v tomto programovom období je totiž tzv. výkonnostná rezerva, ktorá znamená, že ak operačný program nenaplní čerpanie na úrovni okolo 20 %, časť peňazí prepadne do iných programov alebo aktivít. "To je taký prvý výkričník. Ak nebude mať program v roku 2018 takúto absorpciu, príde k zásahu zo strany Slovenska aj Európskej komisie," priblížil člen vlády zodpovedný za eurofondy.
Zároveň pripomenul, že v polovici minulého roka boli ešte dorábané niektoré zásadné smernice a nariadenia komisie. Keď podľa vlastných slov nastúpil v roku 2012 do funkcie, Slovensko bolo na chvoste v pripravenosti Partnerskej dohody, strategického dokumentu pre eurofondy, a dnes je na špici krajín, pretože slovenská dohoda bola schválená ako piata v poradí. "Naozaj je to heroický kúsok," uviedol s tým, že prvé výzvy by mali byť vyhlásené v apríli a máji.
Nové obdobie prinesie pre čerpanie európskych prostriedkov viacero zmien. Okrem spomínanej výkonnostnej rezervy k nim patrí napríklad skrátenie procesov na schvaľovanie projektov, ktoré v minulosti trvalo aj dva roky, zvýšenie administratívnych kapacít či častejšie uplatňovanie otvorených výziev. "Monitoring a kontrolné zásahy musia fungovať inak. Je priestor na to, aby bolo možné zasiahnuť už počas schvaľovania projektu, ak to má zádrhy a mešká to," ozrejmil Vážny.
Veľa si sľubuje aj od nového informačného monitorovacieho systému pre eurofondy, ktorý bude sledovať celý priebeh projektu od schvaľovania žiadosti cez verejné obstarávanie po faktúry. Elektronická výmena dokumentov má významne zrýchliť a zjednodušiť proces dokladovania. Realitou by sa mala stať do jesene tohto roka.
"Určite svojím spôsobom bude chýbať. Je potrebné teraz nastaviť mechanizmy povinného čerpania v príslušných rokoch a zaviesť určité kontrolovateľné a merateľné plánované čerpanie. Momentálne nie sme v nejakom časovom strese, pretože sa to stále dá dobehnúť, to čerpanie, ktoré malo byť za roky 2014 a 2015," myslí si Vážny.
Za prvý problematický termín označil rok 2018. Novinkou v tomto programovom období je totiž tzv. výkonnostná rezerva, ktorá znamená, že ak operačný program nenaplní čerpanie na úrovni okolo 20 %, časť peňazí prepadne do iných programov alebo aktivít. "To je taký prvý výkričník. Ak nebude mať program v roku 2018 takúto absorpciu, príde k zásahu zo strany Slovenska aj Európskej komisie," priblížil člen vlády zodpovedný za eurofondy.
Zároveň pripomenul, že v polovici minulého roka boli ešte dorábané niektoré zásadné smernice a nariadenia komisie. Keď podľa vlastných slov nastúpil v roku 2012 do funkcie, Slovensko bolo na chvoste v pripravenosti Partnerskej dohody, strategického dokumentu pre eurofondy, a dnes je na špici krajín, pretože slovenská dohoda bola schválená ako piata v poradí. "Naozaj je to heroický kúsok," uviedol s tým, že prvé výzvy by mali byť vyhlásené v apríli a máji.
Nové obdobie prinesie pre čerpanie európskych prostriedkov viacero zmien. Okrem spomínanej výkonnostnej rezervy k nim patrí napríklad skrátenie procesov na schvaľovanie projektov, ktoré v minulosti trvalo aj dva roky, zvýšenie administratívnych kapacít či častejšie uplatňovanie otvorených výziev. "Monitoring a kontrolné zásahy musia fungovať inak. Je priestor na to, aby bolo možné zasiahnuť už počas schvaľovania projektu, ak to má zádrhy a mešká to," ozrejmil Vážny.
Veľa si sľubuje aj od nového informačného monitorovacieho systému pre eurofondy, ktorý bude sledovať celý priebeh projektu od schvaľovania žiadosti cez verejné obstarávanie po faktúry. Elektronická výmena dokumentov má významne zrýchliť a zjednodušiť proces dokladovania. Realitou by sa mala stať do jesene tohto roka.
