MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Grécke banky v súčasnosti zápasia predovšetkým s masívnym únikom kapitálu a sú odkázané na úvery svojej centrálnej banky, ktoré ECB schvaľuje len pre zdravé inštitúcie.
Autor TASR
Berlín/Frankfurt nad Mohanom 7. júna (TASR) - Veľké európske banky sa budú musieť znova podrobiť záťažovému testu Európskej centrálnej banky (ECB). "Všeobecný verejný stresový test sa uskutoční aj na budúci rok. Môže sa však týkať menšieho počtu než 123 bánk, na ktoré priamo dohliadame," povedala šéfka bankového dozoru ECB Daniéle Nouyová pre týždenník Welt am Sonntag. Informovala o tom agentúra DPA.
Nouyová zároveň uviedla, že neustále vykonávajú menšie testy, ktoré sa zameriavajú na konkrétne riziká: "Vždy, keď bankám položíme otázku, 'čo by bolo, keby...?', je to pre nich určitý druh stresového testu."
Bankový dozor ECB dohliada na najdôležitejšie finančné inštitúcie v 19 krajinách eurozóny. Menšie banky podliehajú národnému dozoru a krajiny mimo eurozóny sú pod dohľadom Európskeho bankového dozoru (EBA) v Londýne. Pravidelné záťažové testy majú ukázať, či banky aj v kritických obdobiach majú dostatok kapitálu na svoju činnosť. Okrem ECB plánuje na budúci rok stresový test aj londýnsky EBA. Už v marci oznámil, že pre tento rok test neplánujú, nakoľko kapitálová situácia bánk sa od vlaňajšieho testu zlepšila.
Vlani sa stresového testu ECB zúčastnilo 130 bánk v eurozóne, z ktorých 25 neuspelo. V čase zverejnenia správy o výsledkoch testov však všetky tieto banky a 11 ďalších už výrazne zlepšili svoje postupy a zvýšili finančné rezervy. ECB celkovo od 13 inštitúcií požadovala plány na vyriešenie kapitálových nedostatkov a zlepšenie prípravy na horšie časy. Na splnenie úloh im ECB dala čas deväť mesiacov.
Na tému gréckych bánk Nouyová uviedla, že tieto inštitúcie sú solventné a majú dostatok hotovosti. "Grécky dozor v posledných rokoch vykonal dobrú prácu, aby finančný sektor rekapitalizoval a reštrukturalizoval," povedala v rozhovore pre týždenník. Tamojšie banky prekonali ťažké časy aj v minulosti, no podľa jej slov ešte nikdy neboli na prípadné problémy tak dobre pripravené.
Grécke banky v súčasnosti zápasia predovšetkým s masívnym únikom kapitálu a sú odkázané na úvery svojej centrálnej banky, ktoré ECB schvaľuje len pre zdravé inštitúcie. Kritici opakovane upozorňovali na konflikty záujmu medzi peňažnou politikou a bankovým dozorom pod jednou strechou ECB. "Z hľadiska peňažnopolitických rozhodnutí, akými sú aj núdzové úvery, musí vždy rozhodnúť rada ECB o tom, ktoré banky je možné označiť ako solventné. Nezávisle od toho sami situáciu preverujeme," povedala Nouyová týždenníku Welt am Sonntag.
Nouyová zároveň uviedla, že neustále vykonávajú menšie testy, ktoré sa zameriavajú na konkrétne riziká: "Vždy, keď bankám položíme otázku, 'čo by bolo, keby...?', je to pre nich určitý druh stresového testu."
Bankový dozor ECB dohliada na najdôležitejšie finančné inštitúcie v 19 krajinách eurozóny. Menšie banky podliehajú národnému dozoru a krajiny mimo eurozóny sú pod dohľadom Európskeho bankového dozoru (EBA) v Londýne. Pravidelné záťažové testy majú ukázať, či banky aj v kritických obdobiach majú dostatok kapitálu na svoju činnosť. Okrem ECB plánuje na budúci rok stresový test aj londýnsky EBA. Už v marci oznámil, že pre tento rok test neplánujú, nakoľko kapitálová situácia bánk sa od vlaňajšieho testu zlepšila.
Vlani sa stresového testu ECB zúčastnilo 130 bánk v eurozóne, z ktorých 25 neuspelo. V čase zverejnenia správy o výsledkoch testov však všetky tieto banky a 11 ďalších už výrazne zlepšili svoje postupy a zvýšili finančné rezervy. ECB celkovo od 13 inštitúcií požadovala plány na vyriešenie kapitálových nedostatkov a zlepšenie prípravy na horšie časy. Na splnenie úloh im ECB dala čas deväť mesiacov.
Na tému gréckych bánk Nouyová uviedla, že tieto inštitúcie sú solventné a majú dostatok hotovosti. "Grécky dozor v posledných rokoch vykonal dobrú prácu, aby finančný sektor rekapitalizoval a reštrukturalizoval," povedala v rozhovore pre týždenník. Tamojšie banky prekonali ťažké časy aj v minulosti, no podľa jej slov ešte nikdy neboli na prípadné problémy tak dobre pripravené.
Grécke banky v súčasnosti zápasia predovšetkým s masívnym únikom kapitálu a sú odkázané na úvery svojej centrálnej banky, ktoré ECB schvaľuje len pre zdravé inštitúcie. Kritici opakovane upozorňovali na konflikty záujmu medzi peňažnou politikou a bankovým dozorom pod jednou strechou ECB. "Z hľadiska peňažnopolitických rozhodnutí, akými sú aj núdzové úvery, musí vždy rozhodnúť rada ECB o tom, ktoré banky je možné označiť ako solventné. Nezávisle od toho sami situáciu preverujeme," povedala Nouyová týždenníku Welt am Sonntag.
