Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade veterných elektrární na pevnine. Pribudnúť by malo tento rok až 107 gigawattov (GW) výkonu.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Po útlme spôsobenom pandémiou ochorenia COVID-19 očakáva Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v tomto roku vo svete rekordný rast nových výrobných kapacít na báze obnoviteľných zdrojov energií (OZE). IEA odhaduje, že vďaka novým inštalovaným fotovoltickým a veterným elektrárňam spotrebitelia v EÚ za roky 2021 až 2023 ušetria 100 miliárd eur.
Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade veterných elektrární na pevnine. Pribudnúť by malo tento rok až 107 gigawattov (GW) výkonu, pričom hlavným impulzom pre ich rozvoj napríklad v EÚ bolo zjednodušenie povoľovacích procesov. Podľa IEA za posledných 18 mesiacov, od vypuknutia vojny na Ukrajine a s tým súvisiacej energetickej krízy, urobili krajiny EÚ viac zmien v povoľovaní ako za posledných 10 rokov.
Potrebu urýchlenia rozvoja veternej energetiky pripomína aj Svetový deň vetra, ktorý pripadá na 15. júna. "Práve na Slovensku, ktoré má, bohužiaľ, iba päť veterných elektrární, sú aj takéto symbolické dni dôležité pre naštartovanie zmien v prístupe k veternej energii," upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Analýzy IEA podľa neho napríklad poukazujú na to, že veterné elektrárne spolu s fotovoltickými významne prispeli k tlmeniu rastu cien elektriny počas uplynulej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine. Podľa IEA by napríklad veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ v roku 2022, keď dosahovali rekordné úrovne až 550 eur/megawatthodina, boli bez OZE ešte o 8 % vyššie.
Tempo investícií práve do veternej energetiky podľa Lacka potvrdzuje, že svetová energetika sa v čoraz vyššej miere bude spoliehať na uvedený zelený domáci zdroj. Slovensko by preto malo podľa SAPI čo najskôr zrealizovať tento rok sľubované zmeny v povoľovacích procesoch. Ide aj o dôležitý signál pre výrobcov technológií veterných elektrární, s ktorými rokujú o dodávkach investori pripravujúci projekty na Slovensku.
Veterná energetika spolu s ďalšími OZE bude aj pre Slovensko v najbližších rokoch kľúčovým faktorom pre tvorbu nových pracovných miest. "Podľa vyjadrení predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR deklarujú viacerí investori, napríklad aj z oblasti výroby batérií, ako jednu z podmienok pre svoju investíciu, a teda aj tvorbu pracovných miest, požiadavku na dostatok zelenej energie," upozornil Lacko.
Doplnil, že v súčasnosti členovia SAPI pripravujú projekty viac ako 200 veterných elektrární, bariérou pre ich realizáciu však stále zostávajú platné povoľovacie procesy. "Už len odhadované investície vo výške 1,4 miliardy eur do samotných veterných elektrární môžu byť spolu s ostatnými benefitmi z oblasti ekológie, pozitívneho vplyvu na ceny elektriny, energetickej bezpečnosti či tvorby pracovných miest významným impulzom pre celé Slovensko," uzavrel Lacko.
Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade veterných elektrární na pevnine. Pribudnúť by malo tento rok až 107 gigawattov (GW) výkonu, pričom hlavným impulzom pre ich rozvoj napríklad v EÚ bolo zjednodušenie povoľovacích procesov. Podľa IEA za posledných 18 mesiacov, od vypuknutia vojny na Ukrajine a s tým súvisiacej energetickej krízy, urobili krajiny EÚ viac zmien v povoľovaní ako za posledných 10 rokov.
Potrebu urýchlenia rozvoja veternej energetiky pripomína aj Svetový deň vetra, ktorý pripadá na 15. júna. "Práve na Slovensku, ktoré má, bohužiaľ, iba päť veterných elektrární, sú aj takéto symbolické dni dôležité pre naštartovanie zmien v prístupe k veternej energii," upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Analýzy IEA podľa neho napríklad poukazujú na to, že veterné elektrárne spolu s fotovoltickými významne prispeli k tlmeniu rastu cien elektriny počas uplynulej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine. Podľa IEA by napríklad veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ v roku 2022, keď dosahovali rekordné úrovne až 550 eur/megawatthodina, boli bez OZE ešte o 8 % vyššie.
Tempo investícií práve do veternej energetiky podľa Lacka potvrdzuje, že svetová energetika sa v čoraz vyššej miere bude spoliehať na uvedený zelený domáci zdroj. Slovensko by preto malo podľa SAPI čo najskôr zrealizovať tento rok sľubované zmeny v povoľovacích procesoch. Ide aj o dôležitý signál pre výrobcov technológií veterných elektrární, s ktorými rokujú o dodávkach investori pripravujúci projekty na Slovensku.
Veterná energetika spolu s ďalšími OZE bude aj pre Slovensko v najbližších rokoch kľúčovým faktorom pre tvorbu nových pracovných miest. "Podľa vyjadrení predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR deklarujú viacerí investori, napríklad aj z oblasti výroby batérií, ako jednu z podmienok pre svoju investíciu, a teda aj tvorbu pracovných miest, požiadavku na dostatok zelenej energie," upozornil Lacko.
Doplnil, že v súčasnosti členovia SAPI pripravujú projekty viac ako 200 veterných elektrární, bariérou pre ich realizáciu však stále zostávajú platné povoľovacie procesy. "Už len odhadované investície vo výške 1,4 miliardy eur do samotných veterných elektrární môžu byť spolu s ostatnými benefitmi z oblasti ekológie, pozitívneho vplyvu na ceny elektriny, energetickej bezpečnosti či tvorby pracovných miest významným impulzom pre celé Slovensko," uzavrel Lacko.
