Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Ekonomika

Vláda avizuje Bruselu ozdravné opatrenia, zatiaľ bez podrobností

Minister financií Peter Kažimír (vľavo) a premiér Robert Fico na zasadnutí vlády. Foto: TASR/Michal Svítok

Naplnenie rozpočtového cieľa, teda stlačenie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), si však vyžiada ďalšie úspory v celkovej výške 1,6 % HDP.

Bratislava 27. apríla (TASR) - Konsolidácia verejných financií v budúcom roku sa sústredí viac na stranu príjmov. V dnes schválenom Programe stability SR na roky 2012 až 2015 to Bruselu avizuje nová vláda Roberta Fica (Smer-SD). Dokument musí Slovensko pravidelne predkladať Európskej komisii (EK) každý rok v apríli.

Medzi potenciálne opatrenia na zlepšenie hospodárenia štátu zaraďuje kabinet zvýšenie výberu majetkových daní, penzijnú reformu, zvýšenie niektorých spotrebných daní a dane z hazardu, prehodnotenie aktuálneho nastavenia bankového odvodu či zníženie mzdového balíka a bežných výdavkov verejnej správy.

Čiastkové opatrenia zapracované vo východiskách rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 sú zatiaľ zamerané na výdavky, pričom ide najmä o zmrazenie miezd a prevádzkových výdavkov v štátnej správe a úspory výdavkov obcí. Naplnenie rozpočtového cieľa, teda stlačenie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), si však vyžiada ďalšie úspory v celkovej výške 1,6 % HDP.

"Tieto opatrenia budú špecifikované v čo najskoršom možnom termíne po schválení programového vyhlásenia novej vlády," avizuje kabinet v programe stability.

Dokument upozorňuje, že pokiaľ by vláda neprijala žiadne dodatočné opatrenia, deficit verejnej správy by sa v roku 2013 medziročne zhoršil o 0,6 percentuálneho bodu (p.b.) na 5,2 % HDP. V ďalších rokoch by sa potom zlepšil len mierne na úroveň 5,1 %. "V prípade takého vývoja by hrubý dlh verejnej správy na konci roku 2015 presiahol maastrichtskú úroveň 60 % HDP," vystríha rezort financií.

Naplnenie rozpočtovaných cieľov je tak podľa ministerstva základným predpokladom pre stabilizáciu dlhu verejnej správy. V takom prípade hrubý dlh verejnej správy vzrastie zo 43,3 % HDP v minulom roku na 53,7 % HDP ku koncu roka 2014. Do konca prognózovaného obdobia má následne dôjsť k jeho miernemu poklesu pod 53 % HDP. Z celkového dlhu tvorí 2,7 p. b. podiel záruk SR na pomoci Grécku, Portugalsku a Írsku v rámci eurovalu.


Premiér: Programy stability a reforiem nie sú naše dokumenty, ešte ich doplníme

Foto: TASR/Štefan Puškáš
Program stability a Národný program reforiem na nasledujúce roky nie sú dokumenty vypracované súčasnou vládou a bude ich preto potrebné v priebehu nasledujúceho mesiaca doplniť. Avizoval to dnes premiér Robert Fico (Smer-SD). Napriek tomu ich vláda schválila, pretože musí splniť záväzný termín predloženia týchto materiálov do Bruselu do konca apríla.

"Tieto materiály boli vypracované predchádzajúcou vládou a my sa s nimi nestotožňujeme z hľadiska nástrojov na dosiahnutie cieľov, na ktoré máme rovnaký názor. Tiež ako predchádzajúca vláda tvrdíme, že treba ozdravovať verejné financie. Máme však iný názor, ako to robiť," vysvetlil predseda vlády. Jeho kabinet sa hlási k medzinárodnému záväzku stlačiť deficit verejných financií v budúcom roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Fico podľa vlastných slov už počas svojej tohtotýždňovej cesty do Bruselu predstaviteľov Európskej komisie (EK) upozornil, že pokiaľ jeho vláda nemá schválené programové vyhlásenie a vyslovenú dôveru v parlamente, nemôže do týchto programov zaradiť uvažované opatrenia na konsolidáciu verejných financií.

"Vložili sme do nich politickú deklaráciu, v ktorej jasne hovoríme, že toto nie je náš dokument a v priebehu mája predloží minister financií všetky doplnenia, ktoré budú zodpovedať obsahu programového vyhlásenia vlády," priblížil Fico.

Tieto slová potvrdil aj minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). "Chceli sme sa vyhnúť cenzurovaniu a politickej redakcii tohto dokumentu, preto sme zvolili formu preambuly k nemu. Stotožňujeme sa s cieľmi, ale na ich dosiahnutie budeme presadzovať iné nástroje," vysvetlil. Ako príklad rozdielneho pohľadu bývalej a súčasnej vlády uviedol úvahu o zvyšovaní dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú súčasný kabinet odmieta.

Pozrite si kompletné znenie programového vyhlásenia vlády



Stiahnúť súbor